Úradujúci prezident Srí Lanky chce potlačiť nepokoje. Vyhlásil výnimočný stav
Úradujúci prezident Srí Lanky Ranil Vikramasinghe vyhlásil výnimočný stav, ktorým chce potlačiť sociálne nepokoje a riešiť hospodársku krízu, ktorá zachvátila túto ostrovnú krajinu. Toto oznámenie bolo zverejnené formou vládneho vyhlásenia v nedeľu neskoro večer.
Vo vládnom dokumente sa uvádza, že k vyhláseniu výnimočného stavu došlo "v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku a zachovania zásobovania a služieb nevyhnutných pre život spoločnosti".
Proces voľby nového prezidenta sa začal v sobotu, keď sa na svojom zasadnutí zišiel srílanský parlament. K voľbe novej hlavy štáty by malo dôjsť v stredu. Jedným z kandidátov je aj Ranil Vikramasinghe označovaný za spojenca exprezidenta Gótábaju Rádžapakšu, zosadeného vlnou nedávnych nepokojov.
Protestujúci si však podľa Reuters želajú aj Vikramasingheho odchod z funkcie. Táto situácia podľa Reuters vyvoláva obavy, že jeho prípadné zvolenie za riadneho prezidenta vyvolá na Srí Lanke ďalšie nepokoje. Vikramasinghe je úradujúcim prezidentom od minulého piatku. Túto funkciu má vykonávať do zvolenia novej hlavy štátu.
Srí Lanka sa zmieta v nevídaných protestoch. Ako sa z obľúbenej destinácie stalo bojisko?
Krajinu sužujú viaceré problémy
Rádžapakša minulý týždeň ušiel pred povstaním na Maldivy a potom do Singapuru a podal demisiu. Demonštrácie na Srí Lanke sa začali v apríli a situácia sa výrazne vyostrila v posledných týždňoch. Podľa demonštrantov Rádžapakša s okruhom blízkych ľudí roky využíval a bral peniaze patriace štátu. Demonštranti jeho vládu zároveň vinili z toho, že urýchlila ekonomický úpadok krajiny.
Táto ostrovná krajina s 22 miliónmi obyvateľov zápasí s nedostatkom devíz, kvôli ktorému má problém zaplatiť dovoz palív, potravín a liekov. Ľudia už mesiace čelia rastúcej inflácii a výpadkom v dodávkach energií.
Ekonomická kríza, v ktorej sa Srí Lanka ocitla, je považovaná za najhoršiu od získania nezávislosti od Británie v roku 1948. V apríli táto krajina prestala splácať dlh vo výške 51 miliárd dolárov a rokuje o finančnej výpomoci s Medzinárodným menovým fondom.