Zapojí sa Bielorusko do vojny? Lukašenko zatiaľ nátlaku Moskvy odoláva, hovorí analytik
Ruská invázia na Ukrajinu sa začala 24. februára zo štyroch smerov, z ktorých jeden zahŕňal bieloruské územie. Očakávalo sa, že za krátko po tom, sa bieloruskí vojaci priamo zapoja do vojny. Štyri mesiace od začiatku konfliktu však vyslanie svojich jednotiek do vojny bieloruský vodca Alexander Lukašenko aj naďalej odkladá.
Zdá sa, že toto rozhodnutie nie je pre Lukašenka jednoduché, píše denník The Kyiv Independent. Vernosť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a podpora v ruských peniazoch sú pre Lukašenka hlavnými faktormi jeho zotrvania na čele krajiny. Bieloruský vodca ďalej podporuje propagandu a hľadá motív, ktorý by Bielorusko pre účasť vo vojne malo. Okrem toho krajina pokračuje v masívnych vojenských cvičeniach, ktoré udržiavajú v pohotovosti ukrajinské jednotky blízko severnej hranice a ďaleko od aktívnych bojov na východe krajiny.
Tanky z čias ZSSR
Bielorusi napriek tomu myšlienku vyslania bieloruských vojakov na Ukrajinu nepodporujú. Takéto rozhodnutie by Lukašenka mohlo stáť podporu armády alebo viesť k ďalšej vlne občianskych nepokojov. Vojenskí analytici a pozorovatelia sa zhodujú, že Bielorusko sa vyhráža Ukrajine a snaží sa svojich susedov udržať v najvyššej pohotovosti. Minsk má však obmedzenejšie možnosti.
Bieloruská armáda má v súčasnosti 50-tisíc vojakov a dôstojníkov, ďalších 15-tisíc ľudí je vedených ako vojenský personál. Vojenská rezerva pre prípad mobilizácie činí 290-tisíc ľudí, uvádza vlaňajšia ročenka londýnskeho Medzinárodného inštitútu strategických štúdií The Military Balance. Počet vojakov tejto východoeurópskej krajiny s 9,5 miliónmi obyvateľov je tak nad očakávania vysoký. Pre porovnanie, susedné Poľsko, ktoré má štyrikrát viac obyvateľov a najmenej 20-krát väčší rozpočet, má 125-tisíc vojakov.
Najväčšiu štruktúru bieloruskej armády tvoria pozemné sily, iba zlomok z nich je však okamžite schopný nastúpiť. Podľa správy ruského Centra pre analýzu stratégií a technológie slúži v časoch mieru u pozemných síl len 10-tisíc až 15-tisíc vojakov. Ostatných je potrebné povolať. Bieloruský vojenský expert Jaho Lebjadok predpokladá, že bez mobilizácie by krajina mohla okamžite vyslať do boja okolo 6000 vojakov.
Podľa správ z roku 2020 by Bielorusko mohlo mať 1200 tankov, z toho 800 z nich v zálohe. Ich počet je pravdepodobne prehnaný. Väčšina z nich sú sovietske T-72 a nie je isté, nakoľko sú pripravené na boj. Z čias, kedy bolo Bielorusko súčasťou Sovietskeho zväzu, pochádza aj väčšina bieloruského delostrelectva.
Bieloruské letectvo v súčasnosti disponuje niekoľkými desiatkami sovietskych stíhačiek MiG-29 a bojovými letúňmi Su-25. Jedinými novými letúňmi sú štyri stíhačky Su-30 a 12 cvičných bojových letúňov Jak-130.
Je to 50 na 50
Bieloruská protivzdušná obrana pozostáva primárne z ruských S-300 navrhnutých v 80. rokoch minulého storočia, ktoré sa ukázali ako neúspešné proti raketometom HIMARS americkej výroby. Putin sa na konci júna zaviazal Bielorusko v nadchádzajúcich mesiacov poskytovať raketové systémy Iskander-M, ktoré môžu niesť jadrové hlavice.
Jedinou zložkou bieloruských ozbrojených síl s riadnymi bojovými skúsenosťami sú sily zvláštnych operácií, ktoré zahŕňajú tri brigády elitnej pechoty s celkovým počtom 300 až 600 vojakov. Tieto sily sa osvedčili ako tie najúčinnejšie a bieloruskému režimu najlojálnejšie. Dve z troch brigád sa podieľali na brutálnom potlačení protestov v roku 2020, ktoré rozpútali prezidentské voľby, považované medzinárodným spoločenstvom za sfalšované. "Boje na bojisku predstavujú pre bieloruskú armádu problém. Optimálne by bolo bieloruských vojakov použiť na prieskumné a sabotážne operácie proti konkrétnym cieľom a konvojom ukrajinských vojakov," hovorí Lebjadok.
Začiatkom júna ukrajinský vojenský expert Oleh Ždanov uviedol, že pravdepodobnosť vstupu Bieloruska do vojny je 50 na 50. "Mnoho faktorov hovorí za prípravu. Otázka či ide o rozptýlenie pre Putina, alebo o skutočnú prípravu na útok, zostáva otvorená," uviedol odborník.
Americký Inštitút pre výskum vojny sa domnieva, že cvičenia majú Ukrajinu zastrašiť, ale zároveň je nepravdepodobné, že sa Bielorusko do konfliktu zapojí. "Alexander Lukašenko si zrejme nemôže dovoliť na domácej pôde dôsledky zapojenia svojich obmedzených vojenských prostriedkov do nákladnej zahraničnej vojny," uvádza ISW.
Aj cez snahy bieloruskej propagandy zostáva predstava zapojenia bieloruských vojakov do vojny v Bielorusku nepopulárna. Prieskumy verejnej mienky londýnskeho think-tanku Chatham House ukazujú, že nasadenie jednotiek na Ukrajinu podporuje len tri až šesť percent Bielorusov. Viac ako polovica populácie sa obáva, že bude Bielorusko do vojny zatiahnuté, uvádza prieskum Belarusian Changer Tracker.
Rusko sa snaží Bielorusko prinútiť, aby sa do konfliktu na ruskej strane zapojilo. Podľa analytika a historika Valera Karbaleviča sa Bielorusko pripojí len vtedy, ak na to Lukašenko bude mať politickú vôľu. Bieloruský vodca sa však podľa neho snaží nátlaku Mosksvy odolávať. Lebjadok naopak tvrdí, že Lukašenko predal kontrolu nad svojou armádou Rusku. "O otázke bieloruskej účasti vo vojne rozhoduje Putin," uviedol Lebjadok v rozhovore so serverom Mediazona.