Z rokovania vlády: Chránené budú ďalšie lokality, hrozia straty informácií zo štátnych archívov
Vláda na stredajšom online zasadnutí rokovala o doplnení lokalít do Natury 2000 aj o oprave národného archívu. Dospela ku kľúčovým rozhodnutiam.
Ďalšie lokality v zozname
Do zoznamu chránených území Natura 2000 sa doplní 97 lokalít s celkovou výmerou 10.195 hektárov. Na 50 percentách výmery dôjde k zvýšeniu stupňa ochrany oproti súčasnému stavu. Vyplýva to z návrhu, ktorým sa ustanovuje doplnok národného zoznamu území európskeho významu. Vláda ho schválila.
Najvyšší podiel doplnených území budú trvalé trávne porasty, 6800 hektárov, s výskytom kosných lúk, ktoré sú cenným biotopom európskeho významu. "Na Slovensku sa zachovali vďaka ich nepretržitému obhospodarovaniu zo strany vlastníkov či užívateľov pozemkov. Zaradenie do území európskeho významu je predpokladom pre pokračovanie pasenia či kosenia na týchto pozemkoch aj do budúcnosti," poukázal envirorezort v materiáli.
Lesné pozemky budú tvoriť 1524 hektárov. Aj v tomto prípade je prioritou zachovanie súčasného využívania pozemkov. Bezzásahové územie, čiže piaty stupeň ochrany, navrhuje ministerstvo životného prostredia na výmere 42 hektárov. Na ôsmich hektároch budú jemnejšie spôsoby starostlivosti o les, a to štvrtý stupeň ochrany.
Vodné plochy budú na ploche 1226 hektárov a predovšetkým na úsekoch riek s dobrými podmienkami pre druhy rýb a mihúľ európskeho významu. "Keďže nie sú súčasťou národnej sústavy chránených území, došlo tu k zvýšeniu stupňa ochrany, prevažuje najnižší možný - druhý stupeň," vysvetlil envirorezort.
Schválenie doplnenia zoznamu chránených území je krokom pre splnenie záväzkov Slovenska ako členského štátu Európskej únie podľa smernice o biotopoch. Odstrániť sa tak majú nedostatky vytýkané zo strany Európskej komisie a predísť žalobe na Súdny dvor EÚ. Momentálne zoznam území Natura 2000 pozostáva zo 642 lokalít s celkovou výmerou 615.261 hektárov.
Nevyhovujúci stav archívov
Súčasný nevyhovujúci stav štátnych archívov môže viesť k nenahraditeľným stratám archívnych dokumentov, teda aj k stratám jedinečných informácií. Z hľadiska kultúrnych hodnôt ich fyzický zánik predstavuje nevyčísliteľnú škodu. Ministerstvo vnútra SR na to upozornilo v Stratégii ochrany archívnych dokumentov na roky 2022 - 2026, ktorú v stredu vláda taktiež schválila.
Súčasný stav štátnych archívov si podľa rezortu vyžaduje urýchlené systémové opatrenia a investičné zabezpečenie, nielen na úrovni MV SR, ale najmä na úrovni vlády. "Iba tak Slovenská republika naplní ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrenia na realizáciu Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva a záväzky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv," skonštatoval.
S cieľom záchrany archívneho dedičstva a rozvoja štátnych archívov navrhuje stratégia ako priority digitalizáciu štátnych archívov, ich modernizáciu a modernizáciu procesu konzervovania a reštaurovania archívnych dokumentov.
Strategické ciele a na ne nadväzujúce opatrenia majú slúžiť ako podklad a sú rozpracované v rámci Národnej koncepcie rozvoja štátnych archívov s výhľadom do roku 2028, ktorá obsahuje aj finančné náklady na realizáciu opatrení.