Čína vylepšuje vo vesmíre potraviny, vystavuje ich žiareniu. Vytvorila tak už melóny i rajčiny
Čína vysiela semiačka plodín na krátke cesty do vesmíru. Vedcom to pomáha vyvíjať nové odrody plodín, ktorým sa bude dariť aj v meniacej sa klíme a ktoré tak pomôžu uživiť rastúcu svetovú populáciu.
Na prvý pohľad sú klasy pšenice v severovýchodnej Číne rovnaké ako všetky ostatné, ktoré sa kývu vo vetre po celom svete. Rozsiahle čínske polia však nepokrývajú obyčajné rastliny, ale tie, ktoré boli vytvorené vo vesmíre, píše spravodajský web BBC.
Vesmírna mutagenéza
Ide o odrodu známu ako Luyuan 502, ktorá je druhým najrozšírenejším druhom pšenice v Číne. Rastliny boli vyšľachtené zo semienok, ktoré vyniesli vesmírne lode na obežnú dráhu do výšky 340 kilometrov nad zemským povrchom. V jedinečnom prostredí s nízkou gravitáciou a mimo ochranného magnetického štítu Zeme, nadobudli jemné zmeny DNA, ktoré im dali nové vlastnosti. Sú vďaka tomu odolnejšie voči suchu a lepšie odolávajú niektorým chorobám.
Ide o vydarený príklad rastúceho počtu nových odrôd dôležitých potravinárskych plodín, ktoré boli vyšľachtené na kozmických lodiach a vesmírnych staniciach pri obehu okolo Zeme. Semiačka sú vystavené stavu beztiaže a kozmickému žiareniu, ktoré u rastlín vyvolávajú mutácie. Tento proces je známy ako vesmírna mutagenéza.
Aj keď niektoré z mutácií spôsobujú, že rastliny následne nie sú schopné rastu, iné môžu byť výhodné. Niektoré rastliny sa vďaka vplyvom stanú odolnejšími a schopnými znášať extrémnejšie podmienky pestovania, zatiaľ čo iné produkujú viac potravy, rastú rýchlejšie či potrebujú na prežitie menej vody. Po návrate na Zem prechádzajú semiačka týchto vesmírnych rastlín dôkladnou selekciou a ďalším šľachtením, aby vznikli životaschopné verzie obľúbených plodín.
"Vesmírna mutagenéza vytvára krásne mutácie," povedal Liou Lu-siang, popredný čínsky odborník na vesmírnu mutagenézu a riaditeľ Národného centra vesmírnej mutagenézy pre zlepšovanie plodín v Pekingu. Pšenica Luyuan 502 prináša napríklad o 11 percent vyššiu žatvu ako štandardná odroda pšenice pestovaná v Číne. Vyznačuje sa tiež lepšou odolnosťou voči suchu a najbežnejším škodcom, uvádza Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorá koordinuje globálnu spoluprácu využívania techník založených na ožarovaní pre vytváranie nových druhov plodín.
Ryža, paradajky i melóny
Čína vedie pokusy s kozmickou mutagenézou od roku 1987 a je jedinou krajinou na svete, ktorá túto techniku sústavne používa. Podľa Lioua je Luyuan 502 len jedna z viac ako 200 odrôd plodín, ktoré Čína vo vesmíre vytvorila za posledných 30 rokov. Okrem pšenice čínski vedci vytvorili vesmírne vyšľachtenú ryžu, kukuricu, sóju, lucernu, sezam, bavlnu, melóny, paradajky, papriku a ďalšie druhy zeleniny.
Tento prístup vychádza z rovnakých princípov ako jadrová mutagenéza, ktorá sa používa od konca 20. rokov 20. storočia. Jadrová mutagenéza urýchľuje prirodzene prebiehajúce mutačné procesy v DNA živých organizmov tým, že ich vystavuje žiareniu.
Zatiaľ čo jadrová mutagenéza využíva gama žiarenie, röntgenové žiarenie a iónové lúče z pozemských zdrojov, vesmírna mutagenéza sa spolieha na kozmické žiarenie, ktoré obklopuje Zem. Živé organizmy na planéte chránia pred týmto žiarením magnetické pole a hustá atmosféra.
Čína vníma snahu o zlepšenie genetického fondu svojich poľnohospodárskych plodín za nevyhnutnosť. Podľa Lioua a jeho tímu je nutné, aby svet navýšil produkciu životne dôležitých obilnín o 70 percent. Inak môže nastať problém s užitím ďalších dvoch miliárd ľudí, ktorí majú podľa odhadov na planéte žiť okolo roku 2050. Najväčšiemu riziku nedostatku potravín je vystavená rastúca populácia v ázijsko-pacifickom regióne. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu len Čína vďaka jadrovej a kozmickej mutagenéze vyvinula a zaviedla viac ako 800 nových odrôd, ktoré oproti pôvodným plodinám zlepšili všetky kľúčové vlastnosti.