Česko na čele EÚ podporí rozšírenie schengenu, Chorvátsko je prvým kandidátom
Česká republika sa pokúsi zatlačiť na členské štáty, aby v najbližšom polroku pokročili v rozširovaní schengenskej zóny. Uviedli to český premiér Petr Fiala, šéf českej diplomacie Jan Lipavský a minister vnútra Vít Rakušan.
K tejto téme sa vyjadrili počas oficiálnej návštevy delegácie európskych novinárov, ktorí do Prahy zavítali na pozvanie českého predsedníctva v Rade EÚ v snahe predstaviť médiám hlavné priority predsedníctva. Premiér Fiala pripomenul svoje štvrtkové stretnutie s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom v Prahe a vyjadril nádej, že Chorvátsko sa k zmienenej zóne – oblasti bez kontroly na vnútorných hraniciach Európskej únie – pridá 1. januára 2023.
Spresnil, že o tejto téme v stredu hovoril aj s poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu, a dodal, že české predsedníctvo bude presadzovať rokovania o Schengene v spoločnom balíku troch krajín, aj keď si nie je istý, či je to možné. Lebo vníma to tak, že proti členstvu Chorvátska je menej členských krajín než proti vstupu Rumunska a Bulharska ktoré sú však súčasťou rozširovacieho procesu oveľa dlhšie. Aj minister zahraničných vecí Lipavský potvrdil, že Chorváti majú plnú podporu Českej republiky. Ohľadom šancí Rumunska a Bulharska upozornil, že tam prebieha "technická debata", kde treba vyriešiť ešte celú sériu otázok.
"Agenda Balkánu zohráva významnú úlohu pre naše predsedníctvo. Venujeme sa tomu a chceme sa tomu venovať," odkázal. Zároveň upozornil, že pokiaľ sa nepodarí nájsť zhodu pre začlenenie Bulharska a Rumunska do Schengenu – zhodu medzi samotnými členskými štátmi eurobloku –, Česká republika nemá v zálohe nejakú "magickú formulku", ktorou by dokázala situáciu zmeniť.
Minister vnútra spresnil, že Česko na čele Únie by vo formáte ministerských rád chcelo riešiť otázku rozšírenia Schengenu v jednom balíku všetkých troch ašpirujúcich krajín, hoci aj on najmenej problémov vníma v prípade Chorvátska. Prisľúbil, že v tejto veci začne bilaterálne rokovania so všetkými rezortným kolegami z členských krajín a pokúsi sa ich presvedčiť, že rozšírenie Schengenu nie je rizikom, ale naopak, prínosom pre všetkých členov Únie.
"Z pohľadu Česka či bývalého Česko-Slovenska to považujem za našu historickú povinnosť. Sme krajiny, ktoré majú podobnú historickú skúsenosť a komunistickú minulosť a ktoré nechcú byť vnímané ako krajiny druhej kategórie. Ak sa pozrieme na prieskumy verejnej mienky v Rumunsku a Bulharsku, tak podpora verejnej mienky pre členstvo v Únii výrazne klesá. Nemôžeme sa tomu diviť, lebo občania tých krajín majú pocit, že z členstva im vyplývajú určité povinnosti, ale niektoré výhody nemajú," opísal situáciu. Dodal, že treba jasne pomenovať, ktoré podmienky Rumuni a Bulhari podľa niektorých členov Európskej únie nespĺňajú, kde vnímajú nejaké nebezpečenstvo, a otvorene o tom hovoriť.
"Tieto krajiny majú subjektívny pocit, že splnili stanovené podmienky a aj napriek tomu sú im dvere stále zatvorené. Musíme zistiť, prečo ten kľúč do tých dverí nepasuje, a to je, myslím, úloha Českej republiky," vysvetlil Rakušan.