Ľudia na vesmír nie sú stavaní, uberá nám z kostí. Astronauti majú problémy aj celé roky
Beztiažový stav, ktorý zažívajú astronauti vo vesmíre na vlastnej koži, spôsobuje úbytok kostnej hmoty. U mnohých sa však ani rok po návrate na Zem neobnoví, vyplýva to z novej štúdie. Podľa autorov výskumu by rednutie kostí mohlo byť veľkým problémom pre budúce misie na Mars.
Obnova kostí po návrate trvá dlhšie
Už skoršie výskumy ukázali, že kozmonauti strácajú jedno až dve percentá kostnej hmoty za každý mesiac, ktorý strávia vo vesmíre. Pri lete, ktorý trvá šesť mesiacov, tak človek príde až o 12 percent kostnej, ale aj svalvoej hmoty. Úbytok spôsobuje mikrogravitácia.
Aby vedci zistili, ako sa astronauti zotavujú po návrate na Zem, skenovali zápästia a členky 17 astronautov pred, počas a po pobyte na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Kostná hmota, ktorú kozmonauti vo vesmíre stratili, sa rovnala množstvu, o ktoré by na Zemi prišli až za niekoľko desaťročí. Uviedol to spoluautor štúdie Steven Boyd z Kanadskej univerzity v Calgary, ktorý vedie McCaigov inštitút pre zdravie kostí a kĺbov.
Vedci zistili, že hustota holenných kostí deviatich astronautov sa po roku pobytu na Zemi ešte úplne neobnovila. Stále im chýbalo približne desať rokov kostnej hmoty. Najpomalšie sa zotavovali kozmonauti, ktorí absolvovali najdlhšie misie - na ISS boli štyri až sedem mesiacov.
Obavy v súvislosti s misiou na Mars
Podľa Boyda to vyvoláva obavy okolo plánovaných misií na Mars, počas ktorých by mohli astronauti vo vesmíre stráviť niekoľko rokov. Vedci ale nevedia, či sa bude rednutie kostí po takom dlhom pobyte vo vesmíre stále zhoršovať. "Je možné, že sa po nejakej dobe dostaneme do ustáleného stavu, alebo že budeme aj naďalej strácať kostnú hmotu. Nedokážem si však predstaviť, že by sme o ňu prichádzali tak dlho, až by nám napokon nezostalo nič," uviedol Boyd.
Modelová štúdia z roku 2020 predpokladá, že počas trojročného letu na Mars bude 33 percent astronautov ohrozovať osteoporóza. Niektoré odpovede by mohol priniesť výskum, ktorý vedci aktuálne uskutočňujú na austronautoch, ktorí strávili aspoň rok na palube ISS. Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Scientific Reports tiež ukázala ako mení kozmický let štruktúru samotných kostí.
Pokiaľ si kosti v tele človek predstaví ako Eiffelovu vežu, je to akoby stratili niektoré spojovacie kovové tyče, ktoré držia konštrukciu dohromady, uviedol Boyd. "A keď sa vrátime na Zem, posilníme to, čo zostalo, ale nové tyče nevytvoríme," dodal.
Niektoré cvičenia sú podľa štúdie pre udržanie kostnej hmoty lepšie než iné. Napríklad cvičenie s názvom mŕtvy ťah sa ukázalo ako výrazne účinnejšie než beh alebo jazda na bicykli, čo naznačuje, že v budúcnosti by sa astronauti mali zamerať skôr na posilnenie spodnej časti tela.
Kozmonauti, ktorí boli väčšinou fyzicky zdatní muži vo veku okolo 40 rokov, si podľa Boyda obvykle drastického úbytku kostnej hmoty ani nevšimli. Kanadský astronaut Robert Thirsk, ktorý strávil vo vesmíre najviac času, povedal, že jeho kosti a svaly sa po návrate na Zem zotavovali najdlhšie. "Ale už počas prvého dňa po pristátí som sa opäť cítil ako pozemšťan," uviedol vo svojom vyhlásení k štúdii.