Top udalosti týždňa: Odvolávanie ministrov, Švédsko a Fínsko do NATO, RTVS má nového šéfa, Luhanská oblasť v rukách Moskvy
Parlament sa pokúsil odvolať ministrov Sulíka, Budaja a Vlčana, no neúspešne. Švédsko a Fínsko smerujú do NATO. Novým šéfom RTVS sa stal Ľuboš Machaj. Rusko technicky zbankrotovalo, ocitlo sa v platobnej neschopnosti. Rusi zaútočili na nákupné centrum v Kremenčuku, kde sa nachádzalo asi tisíc ľudí. Lysyčansk opustili ukrajínskí vojaci, Luhanská oblasť je tak pod kontrolou Ruska. Prečítajte si top udalosti uplynulého týždňa.
Ministri prežili odvolávanie
V utorok parlament hlasoval o vyslovení nedôvery dvom členom vlády - ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi a ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi. Odvolať sa ich nepodarilo, obaja ministri zostali na svojich postoch.
Budajovi bolo vyčítané nezvládanie manažmentu situácie v súvislosti s medveďom hnedým. Kritizovali ho aj v iných súvislostiach, zlyhal vraj napríklad aj pri riešení ekologickej havárie na rieke Slaná. Vláda návrh opozície odmietla. Návrh na vyslovenie nedôvery Sulíkovi odôvodnil Smer jeho pasivitou pri predkladaní návrhov na zmiernenie vplyvov zdražovania energií a pohonných látok.
Parlament sa tiež vo štvrtok pokúšal odvolať z funkcie ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Mimoriadnu schôdzu inicioval opozičný Smer. Dôvodom na vyslovenie nedôvery bola napríklad pasivita ministra pri presune štátnych lesných pozemkov v chránených územiach do správy Štátnej ochrany prírody SR. Parlament Vlčana podržal a na poste ministra taktiež zotrval.
Turecko ustúpilo
Turecko súhlasilo so vstupom Fínska a Švédska do NATO. O vstup do NATO krajiny požiadali v máji v reakcii na zhoršenie bezpečnostnej situácie v Európe po ruskej invázii na Ukrajinu.
Prelom na madridskom summite Severoatlantickej aliancie prišiel po tom, čo táto trojica krajín podpísala spoločné memorandum. "Turecko dosiahlo významné zisky v boji proti teroristickým organizáciám... Turecko dostalo to, čo chcelo," uviedla kancelária prezidenta.
Obe krajiny v utorok podpíšu protokoly o pristúpení k Severoatlantickej zmluve. Ide o krok potrebný pre oficiálny vstup do NATO. Prístupové protokoly musí následne ratifikovať všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Slovenska.
Tento krok vítajú nielen viacerí svetoví lídri, aj prezidentka Zuzana Čaputová, minister zahraničia Ivan Korčok či premiér Eduard Heger.
Čaputová reagovala, že "prizvanie Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie je dôležitou správou pre kolektívnu bezpečnosť". Korčok označil na Twitteri prelomovú zmenu v postoji Turecka za "historický míľnik pre NATO a euroatlantickú bezpečnostnú architektúru".
"V časoch, kedy sa z Ruska stala najväčšia bezpečnostná hrozba pre západné krajiny, je každá posila na mieste," napísal na Facebooku Heger.
Nový šéf RTVS
Poslanci v týždni volili nového generálneho riaditeľa RTVS. V prvom kole sa im ho však zvoliť nepodarilo. Ani jeden zo siedmich kandidátov nezískal potrebný počet hlasov. Do druhého kola postúpili dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov - Jaroslav Rezník a Ľuboš Machaj.
Za Machaja hlasovalo 89 poslancov zo 122 prítomných. Proti bolo 12, zdržalo sa 21 poslancov. Rezníka vo voľbe podporilo 29 poslancov, proti bolo 49, zdržalo sa 44. Telerozhlas bude Machaj viesť najbližších päť rokov, funkčné obdobie mu začína plynúť 2. augusta.
A kto je vlastne Ľuboš Machaj? To sa dozviete v článku nižšie.
Rusko technicky zbankrotovalo
Inak povedané, dostalo sa do platobnej neschopnosti. Niektorí majitelia dlhopisov ruskej vlády totiž uviedli, že nedostali úhradu úrokov, ktoré boli splatné už pred mesiacom. Rusko malo naposledy problémy so splácaním zahraničného dlhu po boľševickej revolúcii v roku 1917.
Potvrdila to aj medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service. Moskva zlyhanie pri zahraničnom dlhu doteraz odmietala s odkazom na to, že peniaze odoslala, ale veritelia ich nedostali kvôli západným sankciám.
Rusko útočí na civilné ciele
Rusko počas uplynulého týždňa útočilo na viaceré ukrajinské ciele. Zasiahlo aj civilné budovy. Útoky si vyžiadali nielen zranených, ale aj obete. Jedným z útokov, ktorý mnohí, vrátane prezidenta Zelenského, označili za teroristický čin, šokoval celý svet. Odsúdili ho aj svetoví lídri. Rusi zasiahli nákupné centrum v Kremenčuku, v ktorom sa nachádzalo asi tisíc ľudí.
Nákupné centrum nepredstavovalo pre ruskú armádu žiadne nebezpečenstvo a nemalo ani strategický vojenský význam. Zelenskyj je preto presvedčený, že "okupantov hnevá snaha ľudí žiť normálny život". "Dnešný ruský útok na nákupné centrum v Kremenčuku je jedným z najbezočivejších teroristických činov v európskych dejinách," povedal.
Z nákupného centra v Kremenčuku sú trosky. Putin odmieta, že za útok je zodpovedné Rusko
Vladimir Putin odmietol, že za útokom stojí Rusko. "Naša armáda neútočí na civilnú infraštruktúru. Máme všetky spôsobilosti na to, aby sme vedeli, čo sa kde nachádza," povedal šéf Kremľa. Pri útoku zahynulo najmenej 20 ľudí a 60 utrpelo zranenia.
Lídri skupiny siedmich hospodársky najvyspelejších krajín sveta G7 v pondelok v Madride odsúdili raketový útok Ruska a označili ho za "ohavný útok" a "vojnový zločin".
Lysyčansk padol do rúk Ruska
Ukrajinský generálny štáb potvrdil, že ukrajinskí vojaci sa po ťažkých bojoch stiahli zo svojich pozícií v Lysyčansku, uviedla BBC. Rusko už skôr oznámilo dobytie mesta, Kyjev toto tvrdenie spočiatku odmietal.
Vo vyhlásení sa uvádza, že Rusi majú presilu v oblasti delostrelectva, lietadiel a vojska. Ruský minister obrany Šojgu uviedol, že Rusko tak prevzalo kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou.
