Fenomén denníka Anny Frankovej: Od prežitia ju delil len mesiac, veľký sen sa jej splnil až po smrti
Židovské dievča pôvodom z Nemecka si začalo denník písať v 13 rokoch v úkryte v Amsterdame, potom bol úkryt pravdepodobne prezradený. Ani nie šestnásťročná Anna zahynula v marci 1945 v koncentračnom tábore Bergen-Belsen, ktorý o mesiac neskôr oslobodili. Denník vyšiel prvýkrát pred 75 rokmi, 25. júna 1947.
Denník obsahuje spomienky, úvahy, nenaplnené túžby aj každodenné zážitky dievčaťa. Nie je veľa kníh, ktoré by sa dočkali toľkých vydaní a prekladov, a ktoré by tak hlboko otriasli svedomím Európy. Denník má niekoľko verzií. Autorka totiž pôvodné zápisky neskôr prepracovala a literárne vylepšila. Prvý holandský vydavateľ z knihy navyše odstránil sexuálne názory mladej autorky. Jej otec zase nesúhlasil s tým, aby sa čitatelia dozvedeli, že si podľa dcéry nerozumel so svojou ženou. Až neskôr vyšli zápisky kompletné.
Originálne záznamy svojej dcéry odkázal Otto Frank v závete Holandskému štátnemu ústavu pre vojnovú dokumentáciu v Amsterdame. Denník bol preložený do viac ako 70 jazykov a predalo sa ho vyše 30 miliónov kusov a inšpiroval množstvo divadelných hier a filmov. Slovensky prvýkrát vyšiel v roku 1956. Dom na amsterdamskej ulici Prinsengracht, kde sa Anna s rodinou ukrývala, navštívilo v roku 2019 1,3 milióna ľudí.
Anna sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom v židovskej rodine bankového úradníka Otta Franka. Keď mala štyri roky, k moci sa dostal Adolf Hitler a štvorčlenná rodina utiekla do Holandska.
Fenomén denníka Anny Frankovej: Od prežitia ju delil len mesiac, veľký sen sa jej splnil až po smrti
Prežil len otec
"Od mája to s dobrými časmi začalo ísť z kopca: najskôr vojna, potom kapitulácia a vpád Nemcov a pre nás Židov nastala bieda," opisuje Anna začiatok zlých časov v polovici roka 1940. Úkryt v zadnej časti amsterdamského domu, v ktorom sídlila firma založená Ottom Frankom, budovali jej prezieraví rodičia viac ako rok. Potom, čo hrozba transportov začala byť aktuálna, sa rodina Frankových 5. júla 1942 do úkrytu presťahovala a v izolácii prežila viac ako dva roky. K nim sa pripojila rodina bývalého Frankovho obchodného partnera a jeden židovský zubár, dokopy osem ľudí.
V auguste 1944, keď bol úkryt prezradený, boli jeho obyvatelia transportovaní do koncentračných táborov a rovnaký osud stretol aj dvoch mužov, ktorí štvancom pomáhali. Až na otca Anny, všetci ľudia z úkrytu zahynuli. Anna a Margot boli poslané do Bergen-Belsenu, kde v marci 1945 krátko po sebe zomreli na týfus. O mesiac neskôr tábor oslobodila britská armáda.
Posledné riadky napísala Anna tri dni pred zatknutím. "Vidím, ako sa svet pomaly mení na pustinu. Cítim, že trpia milióny ľudí. Ale keď vzhliadnem k nebu, pripadá mi, že sa všetko nejako obráti k lepšiemu, že táto hrôza skončí, že sa vráti pokoj a mier," napísala napríklad v júli 1944.
Denník, ktorého autenticitu niekedy spochybňujú popierači holokaustu, našli na podlahe dve zamestnankyne Opekty, ktoré pomáhali Frankovcom v najhorších časoch. Tie denník odovzdali po vojne Ottovi Frankovi. Otec Anny, ktorý sa vrátil do Amsterdamu z Osvienčimu, zomrel v roku 1980.
Denníkov je viac
Podľa rakúskej spisovateľky Melissy Müllerovej, autorky jedného zo životopisov Anny, nacistom prezradila úkryt upratovačka z domu na Prinsengracht. Britská spisovateľka Carol Leeová zasa tvrdí, že to bol jeden z bývalých obchodných partnerov Otta Franka. Múzeum, ktoré sa venuje odkazu jednej z najznámejších obetí holokaustu, ale uviedlo, že je možné, že osem ľudí, ktorí sa v budove dnešného múzea ukrývali od júla 1942, nikto neudal. Na úkryt mohla nacistická okupačná správa prísť len náhodou pri razii, ktorá súvisela s vyšetrovaním okolo nelegálnej práce či falšovania prídelových lístkov.
Existuje aj niekoľko ďalších podobných denníkov. V roku 2006 vyšiel denník českého dievčaťa Věry Kohnovej, ktorá je niekedy predstavovaná ako "česká Anna Franková". Tiež zápisky židovského chlapca Otta Wolfa, ktorý bol spolu s ďalšími mužmi zavraždený nacistami v obci Zákřov. Známe sú aj terezínske denníky Petra Ginza, ktorý zahynul v Osvienčime, a ktorého meno sa stalo svetoznámym, keď si jeho kresbu Mesiaca vzal do vesmíru prvý izraelský kozmonaut Ilan Ramon, ktorý vo februári 2003 zahynul s celou posádku raketoplánu Columbia. Leningradská školáčka Táňa Savičevová si počas nemeckej blokády Leningradu, zapisovala dáta úmrtí všetkých členov rodiny, až nakoniec v júli 1944 zomrela v štrnástich rokoch v dôsledku prežitých útrap.
Príbeh Anny Frankovej sa dotkol a inšpiroval milióny ľudí po celom svete. Jej príbeh bol vyrozprávaný cez rôzne platformy. Vo forme denníka, ktorý sa stal jednou z naslávnejších a najpredávanejších kníh v histórii. Vyšli mnohé filmové adaptácie a divadelné hry. Najnovším prírastkom v kinematografii je animovaný film Kde je Anna Franková z roku 2021. Hlavnou postavou je Kitty, Annina imaginárna kamarátka, ku ktorej sa prihovárala skrz svoj denník. Kitty sa preberie v dnešnom Amsterdame a hľadá Annu, pretože netuší, čo sa s ňou stalo. Počas pátrania si uvedomuje, že svet, v ktorom žila Anna, sa až tak nelíši od toho dnešného.
