ROZHOVOR: Pokorila svetové opery, dnes patrí k najžiadanejším. Pretty Yende navštívila Slovensko

Fotogaléria

Pokorila svetové opery, dnes patrí k najžiadanejším. Pretty Yende navštívila Slovensko

Zobrazit všetky fotky (5)

Pochádzaš z Južnej Afriky, opera tam zrejme nie je až taká populárna. Ako si sa dostala k opernému spevu?

V Južnej Afrike máme veľkú hudobnú kultúru, najmä čo sa týka zborového a chrámového spevu. Ako dieťa som spievala v kostole. Stará mama ma učila žalmy, keď sme šli do kostola. Môžem povedať, že som začala svoju spevácku kariéru ako sólistka, lebo som sa vždy musela postaviť pred ľudí a spievať. Mala som asi päť rokov. A samozrejme, v škole sme mali rôzne zborové súťaže. Ale opera sa ku mne dostala až neskôr. Raz večer, mala som 16 rokov, som doma pozerala televíziu a v reklame na British Airways som počula hudbu. 

Bol to duet Lakmé a to zmenilo môj život. Bolo to niečo také silné, až nadprirodzené, a cítila som, že ak by ma to mohol niekto naučiť, ak je to vôbec v ľudských silách, mohla by som to robiť. Dovtedy ma učila spievať len stará mama. Na druhý deň som sa spýtala v škole učiteľa spevu čo to bolo a on mi vysvetlil, že to bola opera. Spýtala som sa ho, či to môžu robiť ľudské stvorenia. V tom veku sa mi zdalo nemožné, aby človek dokázal urobiť taký zvuk. Povedal mi: "Samozrejme Pretty, je to možné." Povedala som mu, že ma to musí naučiť. Poradil mi, aby som sa prihlásila do zboru, a ďalej to už poznáme.

Spievaš najmä v Európe, ale dobyla si už aj Ameriku. Debutovala si však v Lotyšskej opere. Ako si sa dostala na európske javiská?

Bola som na niekoľkých súťažiach a jednou z cien bola pozvánka z tohto operného domu. Takže to bolo vlastne jedno z ocenení, ale už si nepamätám, o ktorú súťaž išlo. Bol to prvý operný dom, ktorý mi ponúkol rolu. Pozvali ma na decembrový koncert, kde som spievala áriu Micaely v Carmen. Takže som tam spievala Micaelu a tiež som spievala na pár koncertoch. Vybudovali sme si dobrý vzťah a stále sme v kontakte. Ale ešte predtým som bola na turné s juhoafrickou spoločnosťou. V Deutsche Oper v Berlíne sme spievali Pergy a Bess, alebo vo Švédsku, či v Oslo v Nórsku, takže som bola v kontakte s Európou.

Slovenský dirigent a klavirista Peter Valentovič začínal ako zbormajster v Kapskom meste. Spomínaš si na neho? Bol aj spolupracovníkom Edity Gruberovej. 

Veľmi dobre ho poznám. 

Svet je skutočne malý.

Áno. Dokonca sme spolu mali koncert v Prahe, kde ma dirigoval. Bolo to po rokoch, čo sme sa opäť stretli.

Tvoja kariéra bola veľmi rýchla, ak to tak môžem povedať. Pokorila si všetky veľké operné domy ako Mníchov, Viedeň, La Scala. V Met Opera som ťa videla prvýkrát v Nápoji lásky, no videla som ťa aj v Dcére pluku, v Traviate, aj ako Elvíru v Puritánoch teraz vo Viedni. Keď spievaš svoju postavu, nie je to len majstrovsky zvládnuté po hereckej a technickej stránke, ale svojim postavám podľa mňa dávaš aj milotu, ktorá z teba vychádza. Ako pracuješ na postavách?

Ďakujem za kompliment, vážim si ho. To, čo robí túto hudbu unikátnou a vždy novou je hlas, ktorý vychádza zo speváka, a ktorým sa snaží vdýchnuť život postave a zafarbiť jej charakter. Ide o to, že dávame telo postave, ktorá nemá telo. V opere viete o postave, kto to je, kedy bolo dielo napísané, a čo sa o ňom hovorí, ale za týmto všetkým je ďalší svet, ktorý prináša vždy niečo nové a ide až za naše vedomie, kde má svoje miesto hudobný jazyk inšpirovaný, samozrejme, hudbou a mojou dušou. Tam sa vždy snažím dostať.

Znamená to, že sa musím čo najlepšie pripraviť, aby som mohla opustiť rozum, a dostať sa do priestoru duše. Tam vzniká ten zázrak. Nemusíš úplne rozumieť slovám, ani si čítať titulky, ale naše duše nadviažu spojenie a to je pre mňa pri speve dôležité. Možno nie som dokonalá speváčka, ale stále objavujem nové veci, a stále sa učím a snažím sa dosiahnuť určitú rovnováhu. Som s tým zmierená. To je moja cesta, moja cesta objavovania niečoho vzácneho vo mne. A chcem si byť istá, že nájdem každú jednu možnosť, aby som zo seba dostala maximum. Môže to znamenať aj to, že obetujem perfektnosť, lebo sa snažím nájsť túto škatuľku, tento úžasný dar vo mne.

Väčšina spevákov, ktorí sú skúsenejší ako ja, hovoria o tejto ceste, že je to pohybujúci sa cieľ. Vždy, keď niečo objavíte, objaví sa čosi ďalšie. A ako pristupujem k postavám? Dôverujem notám, dôverujem ich popisu, a potom sa už pustím na moju cestu hľadania toho, čo o tejto postave hovorí moja duša.

Povedz niečo o svojom živote, veľa cestuješ, ale zrejme si sa musela vzdať osobného života.

Je to tak, ale vždy som milovala cestovanie. Je to jedna z vecí, ktorú som vždy mala rada. Je to naozaj vyčerpávajúce, ale mám spôsoby na to, ako to kompenzovať. Nájdem si čas na odpočinok. Ľudia sa ma pýtajú: kedy odpočívaš? Každý má k dispozícii 24 hodín počas dňa. Neznamená to, že robím "od vidím do nevidím". Som vďačná za túto možnosť, lebo mojím snom bolo mať možnosť podeliť sa o svoje umenie s čo najväčším publikom. Nachádzam v tom radosť a užívam si to.

Si veľmi spirituálna, má to niečo spoločné s tvojím pôvodom Zulu?

Nie, to je spojené s mojou vierou v Krista. Som kresťanka. A jedna z vecí, ktorá ma motivuje je vedomie, že to, čo som schopná urobiť, je veľmi vzácne. Nerobím to sama. Fyzicky som jedno telo, ale mám veľa sily vďaka mojej viere. Dá sa povedať, že v mojej krajine semienko piesne bolo zasiate pred mnohými generáciami. Ako národ sme spievali, keď sme boli smutní, keď sme boli šťastní, spievali sme, keď sme bojovali, aj keď sme tancovali, alebo ťažko pracovali. Gény hudby tam boli po generácie.

Žiješ vo Varšave, bola som prekvapená, lebo väčšina spevákov žije vo Viedni, ty sama si žila v Miláne. Zároveň ma to teší, lebo je to slovanský národ ako my.

Keď som tam šla po prvýkrát, zamilovala som sa do ľudí. Od personálu na letisku cez bezpečnostnú službu - všetci sa usmievali. Na to nie som zvyknutá. Väčšinou je všade napätá atmosféra. Ale tu boli milí ľudia. Mesto je prenádherné a veľmi kozmopolitné. Povedala som si, že by som uvítala zmenu.

V Miláne som žila už pár rokov a mala som možnosť vybrať si inú krajinu. Tak som sa rozhodla, že to skúsim. A tiež mi toto mesto, samozrejme, odporúčali. Je to len adresa, lebo som aj tak stále na cestách. Ale keď sa vrátim domov, prídem do mesta s príjemnou atmosférou a ľuďmi, dobrým jedlom. Varšava je dosť kozmopolitná, mladí ľudia hovoria po anglicky. Tak som si povedala, že idem do toho.

Hovoríš po poľsky?

Viem povedať len "denkujem".

Teraz si po prvýkrát v Bratislave a možno sa ti tu zapáči a presťahuješ sa sem.

Kto vie, je veľa možností (smiech).

Pretty Yende prijala naše pozvanie na kávičku v relácii Umenie na TA3: