Rakúske prispôsobenie rodinných prídavkov, ktoré sa týka aj Slovákov, je v rozpore s právom EÚ

Súdna inštancia z Luxemburgu zdôraznila, že tento mechanizmus predstavuje neodôvodnenú nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti migrujúcich pracovníkov a súdny dvor v celom rozsahu vyhovel žalobe za nesplnenie povinnosti podanej Európskou komisiou (EK). Rakúsko 1. januára 2019 zaviedlo mechanizmus na výpočet paušálnej sumy rodinných prídavkov a rôznych daňových výhod, ktoré poskytuje pracovníkom, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte. Tieto daňové výhody zahŕňajú daňový bonus na vyživované dieťa, rodinný bonus "plus", daňový bonus pre domácnosť s jediným príjmom, daňový bonus pre rodiča samoživiteľa a daňový bonus z dôvodu výživného. Prispôsobenie sa môže uskutočniť smerom nahor alebo nadol v závislosti od všeobecnej cenovej úrovne v dotknutom členskom štáte.

Komisia na základe domnienky, že tento prispôsobovací mechanizmus je v rozpore s únijným právom, podala proti Rakúsku žalobu na Súdny dvor EÚ. Komisiu podporovali Česká republika, Chorvátsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Dozorný úrad Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), zatiaľ čo Dánsko a Nórsko vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu Rakúska.

Súdny dvor skonštatoval, že dotknuté rodinné prídavky a daňový bonus na vyživované dieťa predstavujú rodinné dávky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré nepodliehajú žiadnemu zníženiu alebo zmene na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, než je štát, ktorý ich poskytuje.

Čítajte viac

Slovenský plynárenský priemysel očakáva pokles dodávok od Gazpromu

Nariadenie vyžaduje striktnú rovnocennosť výšky rodinných dávok poskytovaných členským štátom pracovníkom, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v tomto členskom štáte, a dávok poskytovaných pracovníkom, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte. Súd zdôraznil, že ak sa nezohľadňujú rozdiely v cenových úrovniach v rámci poskytujúceho členského štátu, rozdiely v kúpnej sile medzi členskými štátmi neodôvodňujú, aby členský štát mohol tejto druhej kategórii osôb poskytovať dávky v inej výške než osobám patriacim do prvej kategórie.

Súdny dvor EÚ spresnil, že sporná rakúska právna úprava tým, že prispôsobuje rodinné dávky v závislosti od štátu pobytu detí príjemcu, predstavuje porušenie nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia i porušenie nariadenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie. Pokiaľ ide o rodinné prídavky a všetky daňové výhody uvedené v žalobe eurokomisie, Súdny dvor uviedol, že právo Únie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu v oblasti sociálneho zabezpečenia z dôvodu štátnej príslušnosti migrujúcich pracovníkov. Sporný prispôsobovací mechanizmus, ktorý sa uplatňuje len v prípade bydliska dieťaťa mimo rakúskeho územia, sa dotýka predovšetkým migrujúcich pracovníkov, keďže je oveľa pravdepodobnejšie, že ich deti budú mať bydlisko v inom členskom štáte.

Navyše, veľká väčšina migrujúcich pracovníkov, ktorých sa tento mechanizmus dotýka, pochádza z členských štátov, v ktorých sú životné náklady v porovnaní so životnými nákladmi v Rakúsku nižšie, takže títo pracovníci poberajú dávky a požívajú sociálne a daňové výhody v nižšej sume, než aká sa poskytuje rakúskym pracovníkom. Znamená to, že uvedený mechanizmus je nepriamou diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti, ktorá v každom prípade nie je odôvodnená.