Odhalili tajomstvo čiernej smrti. Pred storočiami zahubila tretinu obyvateľov Európy
Bubonický mor, ktorý v stredoveku zahubil nemalú časť európskeho obyvateľstva, pochádzal z Kirgizska, a nie z Číny, ako sa predtým tvrdilo. Skupina vedcov z univerzít v Nemecku a Británii analyzovala hroby zo 14. storočia v tejto bývalej sovietskej republike a našla tam stopy po infekcii baktériou Yersinia pestis, ktorá bubonický mor spôsobuje.
Archeológovia a bádatelia z univerzít v Stirlingu a Tübingene a z Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku analyzovali sedem hrobov na cintoríne zo 14. storočia pri jazere Issyk-kul. Uvádza to nová štúdia, ktorú zverejnil magazín Nature. Podľa nápisov na náhrobných kameňoch ľudia uložení v týchto hroboch zomreli v rokoch 1338 a 1339, čo je zhruba desať rokov pred tým, ako sa mor prejavil v Európe.
Baktérie prenášali svište
Vďaka analýze DNA vedci zistili, že mŕtvi sa nakazili baktériou Yersinia pestis. Počet ľudí pochovaných na cintoríne podľa vedcov dokazuje, že táto komunita, ktorá sa zaoberala okrem iného diaľkovým obchodom, čelila veľkej nadúmrtnosti niekoľko rokov pred tým, ako mor zasiahol Európu.
Na základe analýzy DNA sa vedci domnievajú, že baktérie objavené v Kirgizsku patria k najstarším kmeňom baktérie. Tie boli na začiatku epidémie, ktorá sa potom dostala až do Európy. Prenos baktérie na človeka spôsobili podľa bádateľov svište. Kmene baktérií Yersinia pestis potom začali rýchlo mutovať. Podľa výskumníkov stojí Kirgizsko na počiatku veľkej diverzifikácie baktérie moru.
Podľa odhadov demografov a historikov morová vlna známa ako čierna smrť zahubila v 14. a 15. storočí až tretinu európskeho obyvateľstva. "Čierna smrť ma vždy veľmi zaujímala a jedným z mojich snov bolo odhaliť tajomstvo jej pôvodu," uviedol Phil Slavin, jeden z autorov štúdie. Dlho sa pritom tvrdilo, že mor bol zavlečený do Európy z Číny cez diaľkový obchod bez toho, aby pre toto tvrdenie existovali hodnoverné vedecké podklady.