ROZHOVOR: Vyčítala som si, že spievam a na Ukrajine zúri vojna, priznáva operná hviezda Bezsmertna
Ukrajinská sopranistka Olga Bezsmertna, ktorá patrí medzi žiadané svetové sopranistky, sa prvýkrát predstavila v Opere SND ako Rusalka v opere Antonína Dvořáka. Po víťazstve v súťaži Neue Stimme získala angažmán vo Viedenskej štátnej opere, ktorá patrí do prvej päťky svetových operných domov. Odvtedy pravidelne hosťuje v Mníchove, Zürichu, Paríži či Miláne. Od začiatku konfliktu na Ukrajine po predstavení rozprestiera ukrajinskú vlajku. Pri príležitosti svojho debutu na Slovensku poskytla ta3 exkluzívny rozhovor.
Vyčítala som si, že spievam a na Ukrajine zúri vojna, priznáva operná hviezda Bezsmertna
Oľga, je to vaše prvé účinkovanie na slovenskej prvej scéne a práve v role Rusalky. Aký je váš vzťah k tejto postave?
Som šťastná, že môžem byť v Bratislave. Mám tu dve predstavenia Rusalky. Je to postava, ktorú milujem. Práve v tejto role som debutovala v mojom prvom angažmáne vo Viedenskej štátnej opere v sezóne 2014/2015. Ja Rusalku nehrám a nespievam, ja sa cítim ako Rusalka. V tejto postave sa cítim pohodlne a spievam zo srdca. Hudba do mňa vchádza a zase zo mňa vychádza. Užívam si to od začiatku do konca.
V Slovenskom národnom divadle spievate prvýkrát, hoci ste tu už boli na predspievaní ešte za čias Petra Dvorského, ktorý Vám chcel ponúknuť angažmán. Spievate však po boku našich hviezdnych sólistov, ktorí majú medzinárodnú kariéru – Jany Kurucovej a Pavla Bršlíka, ktorých poznáte dlhšie.
S oboma som sa už stretla predtým, spievali sme spolu, ale s každým v inej produkcii. S Jankou som spievala Mozartovu Figarovu svadbu. Ja som bola grófka a ona Cherubino. Bolo to v Deutsche Oper Berlín asi pred piatimi rokmi. S Paľkom sa poznáme dlhé roky. Spievali sme spolu Eugena Onegina v Zürichu. On bol Lenski a ja Oľga. Poznáme sa naozaj veľmi dobre, takže sa v bratislavskej opere cítim ako doma.
Olga Bezsmertna absolvovala Kyjevskú národnú hudobnú akadémiu. Po úspechu v súťaži Neue Stimmen ju angažovali ako členku súboru vo Viedenskej štátnej opere. Spolupracuje s významnými dirigentmi ako Valerij Gergiev či Adam Fischer a opernými režisérmi ako Marco Arturo Marelli či Sven-Eric Bechtholf. Pravidelne hosťuje v Bavorskej štátnej opere v Mníchove, v opere v Zurichu, v Paríži, či milánskej La Scale.
Zdroj: snd.sk
Na klaňačke po predstavení ste rozvinuli ukrajinskú vlajku. Je to gesto, ktoré dnes vídame pomerne často.
Po prvýkrát som toto gesto urobila v Mníchove. Bolo to počas druhého týždňa vojny v mojej krajine. Debutovala som tam ako grófka v Bavorskej štátnej opere. Cítila som, že musím niečo urobiť. Vtedy som veľmi nevedela čo. Veľmi som váhala. Stále som sa sama seba pýtala, či je to správne, že ja si spievam a v mojej krajine zúri vojna. Bola som vo veľkom strese, ale ten pocit, že som na scéne a som Ukrajinka, bol silný. Pochopila som, že musím spievať ďalej a ako občan mojej krajiny musím aj niečo urobiť. Tá zástava bola prvou reakciou na bombardovanie domov a nešťastie v mojej domovine. Držala som ju a nevedela som potlačiť slzy. Odvtedy to robím počas klaňačky na každom predstavení.
Reprezentujem svoju krajinu a týmto spôsobom vyjadrujem spoluobčanom svoju podporu. Párkrát ma už požiadali, nech to nerobím, že nechcú mať politické problémy, ale naozaj len párkrát. Toto je môj postoj a takto to cítim a viem, že to musím urobiť. Samozrejme, pomáham aj inak rodine a priateľom, ktorí zostali na Ukrajine, a tiež sa snažím podporovať aj rôzne charity. Ako speváčka a umelkyňa etablovaná na medzinárodnom poli cítim, že je to moja povinnosť.
Rozhovor Kataríny Koreckej s Olgou Bezsmertnou si môžete pozrieť nižšie.