Rusko blokuje vývoz ukrajinskej pšenice. Hrozí nám Africká jar a nová migračná kríza?
Okrem hrôzy a pocitov odporu voči agresorom nám konflikt na Ukrajine prináša aj poznanie. V dnešnom globalizovanom svete všetko úzko súvisí a od seba závisí. Tak je to aj s potravinami. Z Ukrajinských prístavov prestala prúdiť pšenica a niektorým častiam sveta hrozí hladomor. Zasiahne nedostatok potravín aj nás v Európe? Čo proti tomu môžeme robiť?
Sergej Lavrov označil blokovanie ukrajinských skladov s obilím za malý problém. OSN pritom varuje, že ak obilie nebude exportované do najchudobnejších krajín v Afrike a Ázii, tak to môže vyvolať celosvetovú potravinovú krízu, hladomor a dokonca aj novú migračnú krízu.
“Rusko tento problém zľahčuje. Vojna a ruská agresia spôsobila tento celosvetový problém napriek tomu, že to vyzerá, že konflikt má len lokálny charakter,“ povedala Jarmila Halgašová, poslankyňa SaS. Vojna podľa nej spôsobila zvyšovanie cien ropy, plynu a všetkých poľnohospodárskych surovín, kvôli ktorým si Putin vzal za rukojemníkov celý svet.
Jaroslav Karahuta, poslanec Sme rodina a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie označil túto krízu za zvláštnu. “Jej súčasťou je aj problém dodávania potravín, nielen privysoké ceny samotných potravín. Už teraz 50 krajín sveta hlási hladomor. Je to varovný prst pre celý svet, mali sme sa zamyslieť nad riadením potravinových systémov,“ povedal. Vyhlásil, že aj keď globálna produkcia potravín stúpa, riadi ju iba pár firiem. Hlavným problémom je podľa neho však doprava. “Potravín je dosť, ale nie je ich ako dostať k ľuďom v núdzi,“ doplnil Karahuta.
Peter Kmec, nezaradený poslanec NR SR patriaci do kľubu Hlas-SD a bývalý veľvyslanec uviedol, že potravinová kríza je geopolitickým nástrojom až hybridnou hrozbou v rukách Ruska. “Myslím si, že lokalizovať oblasti výroby strategických surovín ako sú potraviny, je dobrý krok,“ povedal. Nárast cien je podľa neho spôsobený nielen vojnou na Ukrajine ale aj Covidom. Súčasťou problému je aj otázny stav tureckého prieplavu. “Rozhodne to je výzva udržať voľnosť plavby cez Bospor a Dardeneli, ktoré fungujú už asi 85 rokov,“ vyhlásil Kmec. Tvrdí, že Turecko tento prieplav zneužíva na presadenie svojich zámerov a blokuje tým vývoz 22 ton pšenice z Ukrajiny.
Karahuta nerozumie, prečo sa v médiach rieši priechodnosť Bosporu. Podľa neho v tom žiadny problém nie je. “Ten prieplav funguje, problém je úplne inde,“ povedal. Ukrajina exportuje v mierových časoch 85 percent svojej produkcie z prístavov cez Bospor. “Ročne hovoríme o 48 tisíc lodiach, ktoré tade preplávajú,“ doplnil Karahutu Kmec. Karahuta pokračoval, že Turecko túto situáciu zneužíva, “lebo je v polohe silného hráča, pretože od neho závisí, či Ukrajina prieplavom prejde“. Uviedol, že dôležitejšie je skôr odmínovanie Mariupolu a Odesy, odkiaľ vyráža spomínaných 85 percent exportu Ukrajiny. “Treba vytvoriť koridory, aby sa vývoz mohol znova začať,“ dodal.
“Keby sa aj zásoby obilia a slnečnice uvolnili z Ukrajiny, bez dôsledku na to ako by boli exportované, tak by ceny určite klesli,“ povedala Halgašová. Myslí si, že odmínovanie Odesy by sme mali nechať na Ukrajincoch, pretože tým riskujú ďalšiu inváziu ruských vojsk. “Ak Putin bude držať ukrajinské obilie naďalej v šachu, tak vznikne v Afrike problém s hladom, ktorý môže vyvolať novú migračnú vlnu smerovanú do Európy. Putin si urobil z obyvateľov sveta rukojemníkov,“ dodala.
Kmec si myslí, že sociálne dopady z tejto krízy budú horšie ako tie, ktoré sa udiali počas Arabskej jari. “V tomto prípade nám skôr kvôli potencionálnemu hladomoru hrozí Africká jar,“ vyhlásil. A to by bola podľa neho výzva nie len pre Afriku, ale aj celý svet.
Celú časť relácie Téma dňa si môžete pozrieť tu: