Merkelová: Vojna na Ukrajine je veľkou chybou Ruska. Ide o brutálny útok, ktorý porušuje medzinárodné právo
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok ostro odsúdila ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine. Jej vyjadrenia zazneli počas rozhovoru s reportérom týždenníka Der Spiegel Alexandrom Osangom, ktorý naživo odvysielala nemecká verejnoprávna televízna stanica Phoenix.
Išlo o Merkelovej prvý veľký rozhovor od stiahnutia sa z aktívnej politiky, ktorý sa odohral vo vypredanej sále divadla Berliner Ensemble. Informovali agentúry DPA a Reuters.
"Ide o brutálny útok, ktorý porušuje medzinárodné právo a pre ktorý neexistuje žiadne ospravedlnenie," povedala Merkelová na margo ruskej vojenskej invázie. Útok bol podľa nej "veľkou chybou" zo strany Ruska. Podľa bývalej nemeckej kancelárky však nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by zabránila vojne.
"Prirodzene som sa sama seba pýtala, čo sme mohli vynechať? Ja si tieto otázky kladiem stále," uviedla Merkelová a zopakovala, že ruskú vojenskú inváziu považuje za "veľkú tragédiu". Bývalá kancelárka má podľa vlastných slov "úplnú dôveru" v novú spolkovú vládu a dôveruje aj svojmu nástupcovi v úrade Olafovi Scholzovi. Prevzatie moci bolo podľa nej hladké. V novom spolkovom kabinete podľa nej pracujú ľudia, ktorí nie sú "nováčikmi" a poznajú situáciu.
Na otázku, ako sa má, Merkelová odpovedala, že sa jej osobne darí "veľmi dobre". Napriek tomu "jej myseľ zamestnáva" ruská vojna proti Ukrajine. V tejto súvislosti máva depresie. S novou životnou etapou sa však podľa vlastných slov vyrovnáva veľmi dobre. Angela Merkelová bola nemeckou spolkovou kancelárkou 16 rokov, pripomenula DPA. Počas rozhovoru uviedla, že na konci posledného funkčného obdobia jej už bolo jasné, že je čas stiahnuť sa z politického života.
Konzervatívne orientovaná exkancelárka čelila po začiatku ruskej invázie kritike, že sa počas svojho pôsobenia vo vysokej politike snažila rozvíjať vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Merkelovú, ktorá plynulo rozpráva po rusky a vyrastala v bývalom komunistickom východnom Nemecku, kritizovali Spojené štáty i ďalšie krajiny za podporu plynovodu Nord Stream 2, ktorý mal dodávať ruský zemný plyn priamo do Nemecka. Jej nástupca Olaf Scholz tento projekt napokon dva dni pred inváziou Ruska zastavil.