Dve miliardy kresťanov začali sláviť Vianoce

Po celom svete sa slávia Vianoce. Čas pokoja, radosti a lásky má korene v kresťanskej tradícii o narodení Ježiša Krista. Aj keď presný dátum nepoznáme, už stáročia sú Vianoce spojené s 25. decembrom.

Väčšina ľudí oslavuje Vianoce ako sviatky domova a rodiny pri rozsvietenom vianočnom stromčeku.

Štedrým dňom sa končí advent - obdobie duchovnej prípravy na slávenie Vianoc a začína sa ich slávenie. Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú v tento deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Celodenný pôst a slávnostná štedrovečerná večera ako vyvrcholenie dňa symbolizuje podľa tradícií jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri spoločnom stole stretávať aj celý nasledujúci rok.

Katolícki veriaci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána. Tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v katolíckych kostoloch sú polnočné omše, keďže podľa evanjelistu Lukáša sa Ježiško narodil v noci.

V mnohých kostoloch sa konajú "polnočné" už skôr, napríklad o 22.00 h najmä pre rodiny s deťmi a starších veriacich. Spievajú sa koledy a vianočné piesne, medzi nimi aj svetoznáma skladba Tichá noc, svätá noc..., ktorú v roku 1816 skomponoval v rakúskej dedinke Oberndorf organista Franz Xaver Gruber. V kostoloch a v domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy sprítomňujúce Svätú rodinu, ktorá prišla do mesta Betlehem, Troch mudrcov z Východu, pastierov, zvieratá.

V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi Veľké povečerie a liturgia rovnako v neskorých večerných hodinách.

V evanjelických chrámoch sa dnes popoludní a podvečer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie. Slávnostné bohoslužy sú aj v iných kresťanských kostoloch.

Po Štedrom večere nasleduje slávnostná liturgia Narodenia Pána 25. decembra, ktorá je v kresťanských cirkvách stredobodom slávenia vianočných sviatkov.

U nás sa Vianoce spájajú najmä s vianočným stromčekom, vypekaním voňavých koláčov, rybou, či kapustnicou. V zahraničí sú trochu odlišné.