Ženy si nesmú farbiť vlasy ani lepiť riasy. Nový vodca chce kontrolovať ženské telo
Ženy v Turkmenistane si od istého času nesmú predĺžiť riasy, dostávať injekcie botoxu, tetovať si obočie, farbiť si vlasy a sadať si na predné sedadlo v automobile. Zákazy v jednej z najuzavretejších krajín sveta sú často nepísané, a je teda nemožné ich napadnúť.
Iniciatívy vychádzajú od 40-ročnej hlavy štátu Serdara Berdymuhamedova, ktorý v marci vystriedal na čele štátu svojho otca Gurbangulyho. Prikazovať ženám, ako sa majú správať, je pre úrady v Turkemnistane tradíciou, ktorú založil ešte prvý prezident Saparmurat Nijazov prezývaný Turkmenbaši. "Turkméni dúfali, že nový prezident sa vydá pokrokovejšou cestou ako jeho otec, ale veľmi sa mýlili," píše sa vo vyhlásení Medzinárodnej organizácie pre plánovanie rodiny.
Verbálne právo
V krajine podľa jej informácií fakticky zakázali interrupcie, keď nanovo znížili povolené obdobie pre prerušenie tehotenstva z 12 na päť týždňov. V tom čase však ženy niekedy ani nevedia, že sú tehotné. Ženy tvrdia, že od začiatku mája ich taxikári odmietajú posadiť na predné sedadlá. Odvolávajú sa na akúsi vyhlášku, s ktorou boli zoznámení. Štátne dokumenty a nariadenie s uvedenými zákazmi nikto nevidel. to je častá prax v Turkmenistane, kde sa využíva "verbálne právo": stačí, aby prezident povedal príkaz, alebo podpísal nariadenie, ktoré nikde nebude zverejnené.
"V Turkmenistane od roku 2017 odmietajú ženám vydávať vodičský preukaz bez akéhokoľvek písomného či ústneho vysvetlenia, a tak zavedenie nových obmedzení nikoho neprekvapilo," hovorí redaktor Ruslan Mjatijev zo servera Turkmen News. O zákazoch vie nielen z počutia, ale teraz podľa neho situácia dospela až k absurdite: "Prosil som päť svojich známych, aby sa prešli na prednom sedadle, ale zakaždým to viedlo k tomu, že ich zastavili dopravní policajti a požiadali, aby si presadli dozadu."
Novinár je presvedčený, že ženy budú naďalej robiť všetko, čo je zakázané, ale tajne, ilegálne. Iné ženy, pôsobiace v službách štátu, hovoria, že dostali nariadenie ohľadom správneho vzhľadu: žiadne líčenie a žiadne vytetované obočie. Podľa Rádia Azatlyk, čo je turkménska redakcie amerického Rádia Sloboda, aerolinky prepustili dve desiatky letušiek kvôli perám vylepšeným botoxom a vytetovanému obočiu. Majiteľov kozmetických salónov v hlavnom meste varovali pred pokutami za poskytovanie zakázaných služieb. Dokonca ich môžu zavrieť na 15 dní do väzenia.
Žiadne umelé nechty a riasy
Očití svedkovia hovoria o policajných zásahoch na verejných miestach, pri ktorých zatýkajú ženy s umelými nechtami či riasami. "Nové zákazy sa ma nedotknú. Žijem akoby v inom svete," tvrdí Umida, ktorá pracuje v medzinárodnej spoločnosti v Ašgabate. Necháva si pravidelne robiť manikúru a chváli sa dlhými riasami. do práce jazdí taxíkom, kde si sama praje sedieť na zadnom sedadle. Tradičný odev si oblieka len počas rodinných sviatkov. Predpokladá, že zákazy postihnú najmä ženy zamestnané v štátnych zariadeniach.
Podľa úradov sú neprípustné aj prejavy citov na verejnosti. Podľa spomenutého Rádia Azatlyk v meste Mary skončilo niekoľko párov vo väzení za to, že sa držali za ruky na verejnosti. Na slobodu ich prepustili po podpise vyhlásenia, že nabudúce sa už nebudú predvádzať.
Obmedzenia sa podľa politológa Serdara Ajtakova chystali už dávno, ale dali o sebe vedieť až pri nástupe nového vládcu. Veľa ľudí v krajine podľa neho žije "vo vnútornej emigrácii", teda nevšímajú si, čo sa deje, a tak ich pozornosti unikli prednášky a semináre o "zvláštnostiach noriem" turkménskych národných tradícií, posvätnosti rodiny a výchovy detí, ktoré boli predzvesťou uťahovania skrutiek, pričom ženy boli prvé na rade. Politológ pokladá tieto novinky za dôsledok 57. knihy exprezidenta Gurbangulyho Berdymuhamedova nazvanej Zmysel môjho života, v ktorej sa píše o "prvotne národných duchovných a mravných hodnotách".
Doma sa stáva "bohyňou"
Serdar zažil v detstve prísnu výchovu a vyrástol z neho následník tradičných hodnôt, opierajúcich sa najmä o Nijazovovú myšlienku, že žena je matka a gazdiná, ale nič viac, a emancipácia je anomália, tvrdí politológ s odvolaním sa na jedného z bývalých hodnostárov, oboznámeného s pomermi v prezidentovej rodine.
Na rozdiel od svojho otca, ktorý mladosť prežil na diskotékach v kozmopolitných 70. a 80. rokoch, je Serdar duchovne skôr Nijazovovým synom. Ale sklon k "drobným represiám" v podobe hrozieb zatknutia, pokút a zákazov majú úrady v Turkmenistane dlhodobo. Štyridsaťročný Serdar nie je prvý prezident, ktorý nariaďuje ženám, čo si majú obliekať a čo majú robiť so svojím telom.
Priekopníkom v tomto smere bol "otec všetkých Turkménov" Saparmurat Nijazov, ktorý po 20 rokoch pri moci vyhlasoval, že miesto ženy je doma, kde sa stáva bohyňou starajúcou sa o domáce šťastie. Svoje myšlienky zhrnul v knihe, o ktorej sa učilo v školách. Za Nijazova ženám odporúčali obliekať si tradičný oedv a pokrývku hlavy, nie však moslimskú šatku, ktorej nosenie - rovnako ako iných náboženských symbolov - nebolo dovolené. Nový "vodca" (ako sa prekladá meno Serdar) však 20 rokov nečakal a začal rovnako so zákazmi.