Krčméry o opičích kiahňach: V zoo opatrne, opiciam sa vyhnite. Čo si myslí o karanténe?
Tvrdý zážitok a desivý pohľad. Tak si na stretnutie s opičími kiahňami v Sudáne spomína lekár a infektológ Vladimír Krčméry. Prípady ochorenia už potvrdili aj v Česku, Slovensko zatiaľ odoláva. Krčméry dôvod na paniku nevidí. V rámci prevencie odporúča necestovať do krajín západnej Afriky, vyhýbať sa výmene oblečenia s inými a po stretnutí s podozrivým absolvovať karanténu. Obozretnosť však odporúča aj v zoologických záhradách.
Krčméry sa ako lekár s opičími kiahňami stretol v Sudáne pri hranici s Kongom. Kontakt s infikovanými pacientmi označil za "tvrdý zážitok". "Pohľad na pacientov bol desivý," opísal v relácii Téma dňa. Mnohým, ktorí mali nedostatok protizrážanlivých faktorov, totiž pľuzgiere praskli a krvácali.
Pacienti s opičími kiahňami si podľa Krčméryho vo veľkých bolestiach a svrbení rozškrabávali kontaminovanými rukami napadnuté miesta, ktoré boli na rozdiel od bežných kiahní hlbšie, a sami sa nainfikovali bakteriálnou infekciou. "Je to ako pri covide. Vírus rozbije tkanivo, potom na to nasadnú baktérie a zabijú pacienta. Odhadujeme, že pri covide nám asi štvrtina pacientov zomrela na pneumokokovú infekciu," vysvetlil.
Liek na opičie kiahne
Opičie kiahne sa šíria dotykom, a preto automaticky vždy počas vyšetrovania pacientov používali rukavice. O opičích kiahňach v Sudáne v tom čase nevedeli. Ich výskyt bol pre nich šok. "Samozrejme, zdravotnícky pracovník, ktorý sa stará o takýchto pacientov, sa bude musieť vrátiť k rúškam, a možno aj k overalu. Pri bežnom kontakte nám nehrozí, že budeme musieť nasadiť rúška," uviedol infektológ.
Prejavy opičích kiahní:
- horúčka,
- bolesť hlavy,
- kožná vyrážka na tvári a neskôr na zvyšku tela.
Odhaduje, že v priebehu šiestich mesiacov by liek na opičie kiahne mohol byť k dispozícii. Na mieste je do toho času preto opatrnosť. Odporúča ju najmä v dvoch prípadoch - pri cestovaní a pri kontaktne s potenciálne infikovaným. "Nešiel by som na dovolenku do západnej Afriky. Nechcem poškodiť ich ekonomiku, ale tam sú skoro v každej krajine tieto počty hlásené už 50 rokov. Išiel by som tam až vtedy, ak sa situácia zastabilizuje," vystríhal infektológ. "Ak viem o niekom, že má eflorescencie alebo ovčie kiahne, čo je v určitom veku dosť bez anamnézy, tak treba obmedziť kontakt."
V zoo opatrne
Po kontakte s pacientom, ktorému opičie kiahne potvrdia, navrhuje absolvovať karanténu. "Ebola sa zastavila len štátnou povinnou karanténou. Nemyslím u nás, ale celosvetovo. Toto nemôžeme. Pani ombudsmanka dala podanie na ústavný súd, ktorý povedal, že povinná štátna karanténa nie je dovolená. Musíme apelovať len cez médiá a dobrú voľu občanov, ktorí, ak mali kontakt - podozrivý alebo potvrdený, aby ostali 15 až 20 dní v karanténe," varoval Krčméry. Apeluje tiež vyhýbať sa zvyku meniť si šaty s inými osobami, ktoré príliš nepoznáme.
Pri ľuďoch, ktorí boli očkovaní proti pravým kiahňam, by sa na ochranu pred opičími kiahňami úplne nespoliehal. "Máme dosť skúseností s touto vakcínou, ale s protilátkami nemáme. Nebol by som ľahkovážny. Nespoliehal by som sa, že veď som očkovaný, pretože neviem, či mám protilátky. Nikto nám to nesledoval z dôvodu, že choroba vymizla," uviedol.
Pri otázke, aká je hrozba, že by choroba opičích kiahní prerástla do pandémie, je Krčméry optimista. "Nevidím dôvod na paniku ani na drastické opatrenia," odpovedal. Nemali by sme však zaspať na vavrínoch. "Tie krajiny, ktoré počas covidu po prvom úspechu zaspali, nedopadli dobre," pripomenul.
Opičie kiahne sú chorobou, ktorej rezervoárom sú zvieratá, vplyv na šírenie bude mať preto aj ľudské správanie voči nim. Riziko vidí preto pri zoologických záhradách - kontaktu s opicami sa odporúča vyhnúť. Netreba s nimi prichádzať do žiadneho kontaktu. "Opica poškriabe a pohrýze. V slinách a v tkanivách okolo nechtov a v telesných tekutinách je koncentrácia najvyššia u opíc," vystríhal.