Kontroverzný vodca, ktorý sa pri moci udržal vďaka charizme. Aký bol život Josipa Broza Tita?
Juhoslávsky vodca Josip Broz Tito, ktorý sa narodil 7. mája 1892 v malej dedine Kumrovec na chorvátsko-slovinskom pomedzí, zanechal nezmazateľnú, ale kontroverznú stopu v dejinách juhoslovanských krajín. Ním vedený štát počas studenej vojny šikovne ťažil zo súperenia Západu a Východu a Titov režim tiež dokázal držať na uzde etnické napätie. Keď doživotný prezident komunistickej Juhoslávie v máji 1980 po dlhej chorobe zomrel, začalo sa ale jeho životné dielo rúcať.
Titov režim totiž stál na vratkých základoch a pohromade ho držala charizmatická osobnosť starnúceho vodcu, ktorý bol - ako sa iba za desať rokov po jeho smrti ukázalo - nenahraditeľný. Počas štyroch povojnových desaťročí Juhoslávia napríklad niekoľkokrát prakticky od základu zmenila fungovanie politickej správy aj ekonomické princípy a riadenie podnikov. Hospodárstvo záviselo na ekonomickej pomoci a najmä pôžičkách zo Západu a relatívne slušná životná úroveň bola vykúpená obrovským dlhom.
Cez komunistov proklamované "bratstvo a jednota" navyše existovalo napätie medzi jednotlivými národmi rozľahlej balkánskej krajiny - či už dané ekonomickými dôvodmi, alebo reminiscenciami na spory v medzivojnovej juhoslovanskej monarchii a neskoršie krvavé vybavovanie účtov medzi Chorvátmi a Srbmi (a nielen . Vzájomné vzťahy jednotlivých republík sa s novou ústavou zo 70. rokov začali rozvoľňovať a Titova smrť sa stala katalyzátorom zmien, ktoré vyústili do konfliktov 90. rokov.
Keď ale po štvormesačnej hospitalizácii na špičkovo vybavenej klinike v Ľubľane Tito zomrel, boli krvavé spory ešte ďaleko. A rozlúčka s politikom, ktorý vládol Juhoslávii od konca druhej svetovej vojny, ešte raz aspoň navonok ukázala jednotu krajiny. Modrý vlak s Titovou rakvou, zdravený okolo trate tisícovými davmi, prešiel celou Juhosláviou a objavili sa aj piesne na vodcovu pamiatku. Bombastický pohreb Josipa Broza Tita, ktorý sa konal 8. mája 1980, navštívili delegácie zo 128 krajín.
Ambiciózny a cieľavedomý
Vo veľkolepom štýle tak skončil život muža, ktorý sa narodil ako Josip Broz vidieckemu kováčovi v úrodnom kraji medzi kopcami. Vyučil sa strojným zámočníkom a už v 18 rokoch sa stal sociálnym demokratom. V roku 1911 odišiel za prácou do Čiech, pôsobil v železiarňach v Čenkove pri Hořoviciach a krátko tiež v plzenskej Škodovke. V roku 1913 sa dobrovoľne prihlásil do rakúskej armády, kde to dotiahol až na poddôstojníka, jedného z najmladších v cisársko-kráľovskom vojsku.
Počas prvej svetovej vojny sa dostal do zajatia a z Ruska sa v roku 1920 vrátil do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov ako presvedčený komunista. V mene ilegálnej strany agitoval a dostal sa aj do väzenia, za mrežami strávil roky 1929 až 1934. Po prepustení sa stiahol do ilegality a používal pritom niekoľko krycích mien, medzi ktorými nechýbala ani prezývka Tito. V roku 1935 odišiel do ZSSR, podľa novších zistení chorvátskych historikov pôsobil za občianskej vojny v Španielsku ako agent tajnej polície NKVD.
V roku 1937 sa stal hlavou juhoslávskych komunistov, ktorí boli v tom čase len okrajovou stranou, a túto funkciu zastával až do smrti. Do Juhoslávie sa natrvalo vrátil koncom roku 1939 a po vypuknutí vojny v roku 1941 začal organizovať odboj. Spočiatku v Srbsku, neskôr najmä na území fašistického Nezávislého štátu Chorvátsko, časom ale Titom vedenie partizáni operovali po celom juhoslovanskom teritóriu. Ich výkony v boji zatienili ostatné zložky odboja, najmä monarchistické četníky v Srbsku.
Silnejúci politický vplyv
Ruka v ruke s vojenskými úspechmi posilňoval aj Titov vplyv v politike, jeho partizáni boli príťažliví aj svojim multietnickým poňatím. Západ síce dlho uznával kráľovskú vládu, tá ale strácala pôdu pod nohami av auguste 1944 aj exilový kráľ Peter II. Karadjordjević menoval Josipa Broza Tita za najvyššieho veliteľa. V marci 1945 Títo stál na čele vlády, vytvorenej za účasti všetkých zložiek domáceho i zahraničného odboja. Zem ale v skutočnosti už vtedy ovládali komunisti.
Začínal s futbalom, hokej neskôr povýšil na umenie. Žigmund Pálffy oslavuje päťdesiatku
Tí sa podobne ako v iných európskych krajinách po uchopení moci vysporiadali s opozíciou, na ostrovoch Goli opuch a Sveti Grgur vybudoval Titov režim pre odporcov koncentračné tábory podľa sovietskeho vzoru. Zároveň však Josip Broz presadzoval vlastnú cestu k socializmu a odmietal slepo nasledovať príkazy z Moskvy. Hlavná roztržka medzi ním a Stalinom prišla v marci 1948, Títo bol obvinený z antisovetizmu a napríklad československá tlač prednášala ťažké súdy nad štátom "renegátov a krvavých psov".
Dôsledkom roztržky bolo hlavne zblíženie so Západom a neskôr, po urovnaní vzťahov so ZSSR, šikovné lavírovanie medzi mocenskými blokmi. Zároveň sa Juhoslávia výrazne angažovala v Hnutí nezúčastnených, Títo v maršalskej uniforme cestoval po celom svete a propagoval svoju cestu k socializmu. Doprovod mu robila jeho tretia žena Jovanka, ktorú si vzal v roku 1953 a ktorá bola tri roky pred Titovou smrťou uvrhnutá do domáceho väzenia. Vyšla z neho ešte len v roku 2001, zomrela o 12 rokov neskôr.