Srbský prezident v Berlíne prisľúbil, že sa bude usilovať o kompromis s Kosovom
Srbský prezident Aleksandar Vučič v stredu po stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne sľúbil, že spraví všetko pre to, aby jeho krajina našla kompromis v sporoch s Kosovom.
_jpg0a000002-9162-fef3.jpg?v=112205)
V priebehu stredajšieho večera sa mali uskutočniť aj priame rokovania medzi Vučičom a kosovským premiérom Albinom Kurtim počas "neformálnej večere", na ktorej sa mal zúčastniť aj osobitný predstaviteľ EÚ pre západný Balkán Miroslav Lajčák. Bližšie informácie o tomto stretnutí nateraz nie sú známe.
Dialóg o normalizácii vzťahov medzi Prištinou a Belehradom, ktorý sprostredkúva EÚ, prebieha od roku 2011. Vučič a Kurti sa stretli naposledy vlani 19. júla, keď sa dohodli na zintenzívnení vzájomných rozhovorov.
Scholz zdôraznil, že Srbsko musí zapracovať na reformách vrátane otázok právneho štátu, slobody médií a boja proti organizovanej kriminalite, aby dokázalo naplniť svoje ambície stať sa členskou krajinou EÚ. "Pre Srbsko je dôležité pokračovať v ceste reforiem, ktoré zahŕňajú slobodu médií a boj proti organizovanému zločinu," povedal Scholz podľa agentúry Reuters na spoločnej tlačovej konferencii s Vučičom.
Vučič zopakoval, že Srbsko je odhodlané vstúpiť do EÚ. "Srbsko je rozhodnuté byť na európskej ceste a plne sa k tomu zaväzuje," uviedol s tým, že tento postoj pretrváva napriek prieskumom verejnej mienky, ktoré ukazujú, že perspektíva vstupu do EÚ nie je v krajine práve najpopulárnejšia.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu narástli tiež obavy čo sa týka možnej destabilizácie situácie v oblasti Západného Balkánu, poznamenáva DPA. Srbsko síce na Valnom zhromaždení OSN odsúdilo inváziu Moskvy na Ukrajinu, avšak odmietlo sa pripojiť k prijatiu hospodárskych sankcií voči Rusku.
Moskva čelí podozreniam z podnecovania nevyriešených konfliktov v regióne, čo má zabrániť prípadnému vstupu balkánskych krajín do EÚ. Práve z tohto dôvodu sa tam nemecká vláda snaží opätovne presadzovať orientáciu na Európu. Scholz zdôraznil, že Berlín bude intenzívne podporovať prístupový proces vstupu Srbska do EÚ. Prístupové rokovania prebiehajú už od roku 2014.
Kosovo v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska. Belehrad však odmieta jeho nezávislosť uznať a stále ho pokladá za súčasť Srbska, aj keď na tomto území nemá formálne žiadne právomoci. Moskva je v tejto záležitosti najsilnejším spojencom postoja Belehradu. Scholz pred stretnutím s Vučičom prijal v stredu aj kosovského premiéra Albina Kurtiho a podporil vstup Kosova do EÚ.