Šiesty balík sankcií EÚ sa týka ropy, páchateľov masakrov, bánk a Kirilla, oznámila von der Leyenová
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu v Európskom parlamente v Štrasburgu predstavila šiesty balík sankcií proti Rusku, ktorý stanovuje ropné embargo. Šiesty balík sankcií EÚ voči Rusku sa nerodil ľahko. Členovia Európskej komisie, ktorí sú na pracovnom výjazde v Európskom parlamente v Štrasburgu, sa podľa tlačovej agentúry AFP na sankciách dohodli v noci na stredu.
Balík sankcií je zamierený proti osobám zodpovedným za masakre v ukrajinských mestách Buča a Mariupol, odpája od systému SWIFT ďalšie ruské banky - vrátane banky Sberbank, zavádza úplný zákaz vysielania troch veľkých ruských televíznych staníc EÚ a na sankčnom zozname sa ocitne aj pravoslávny patriarcha Kirill - blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina.
Von der Leyenová v príhovore k poslancom EP uviedla, že na Ukrajine sa dnes píše aj budúcnosť Európskej únie. A preto treba podľa nej hovoriť o dvoch témach: o ďalších sankciách proti Rusku, ktoré rozpútalo vojnu, a tiež o rekonštrukcii Ukrajiny po vojne.
Pribudnú aj mená vysokých vojenských dôstojníkov
Na sankčný zoznam EÚ podľa jej slov pribudnú mená vysokých vojenských dôstojníkov a ďalší osôb, ktoré sú spájané s páchaním vojnových zločinov v Buči alebo sú zodpovedné za neľudské obliehanie mesta Mariupol. "Toto vysiela dôležitý signál všetkým páchateľom vojny v Kremli: My vieme, kto ste, a budete sa zodpovedať," uviedla Von der Leyenová pred poslancami EP.
Dodala, že šiesty balík sankcií v podobe odpojenia od finančného systému SWIFT postihne tri veľké ruské banky "kriticky dôležité" pre Putinov režim, vrátane banky Sberbank. Tým sa podľa nej upevní "úplná izolácia ruského finančného sektora od globálneho systému".
Nové sankcie majú aj podobu zákazu vysielania pre tri veľké ruské štátom kontrolované televízne stanice. Svoj obsah už nebudú môcť v priestore EÚ šíriť v žiadnej podobe alebo forme, ani cez kábel, cez satelit, prostredníctvom internetu či cez aplikácie pre smartfóny.
Von der Leyenová sankcionované médiá označila za "hlásne trúby", ktoré agresívne zosilňujú Putinove klamstvá a propagandu. Dodala, že Kremeľ sa v Európe spolieha v mediálnej sfére na odborníkov a poradcov z tejto oblasti – i ekonomických – a všeobecne na ľudí z Európy propagandisticky skresľujúcich fakty. Ich služby v prospech ruskej mediálnej mašinérie boli rovnako zakázané.
Šéfka eurokomisie spresnila, že navrhované sankcie znamenajú aj postupný úplný zákaz dovozu všetkej ruskej ropy, surovej aj rafinovanej a to dodávanej cez ropovody alebo tankermi po mori. Rozšírenie doterajšieho sankčného zoznamu stanovuje postupné ukončenie európskych dovozov ruskej ropy v období šiestich až ôsmich mesiacov, do konca roku 2022. Výnimku dostali Maďarsko a Slovensko, krajiny, ktoré sú úplne závislé od dodávok ropy prúdiacej cez ropovod Družba. Obe krajiny by podľa návrhov eurokomisie mali mať možnosť nakupovať ruskú ropu aj v roku 2023.
Rusko podľa AFP vyváža dve tretiny svojej ropy do EÚ. V roku 2021 Rusko dodalo krajinám Únie 30 percent surovej ropy a 15 percent ropných produktov v sume okolo 80 miliárd dolárov.
"Chceme postupne a usporiadaným spôsobom vyradiť ruskú ropu, Spôsobom, ktorý nám a našim partnerom umožní zabezpečiť alternatívne dodávateľské trasy a minimalizuje dopad na globálne trhy," vysvetlila v pléne EP. Spresnila, že EÚ by do šiestich mesiacov mala postupne ukončiť dodávky ruskej ropy a do konca tohto roka aj rafinované ropné produkty.
Maximalizujú tlak na Rusko
"Maximalizujeme tlak na Rusko a zároveň minimalizujeme vedľajšie škody, ktoré vznikajú nám a našim partnerom po celom svete. Aby sme Ukrajine mohli pomáhať, musí naša ekonomika zostať silná," opísala situáciu a dodala, že toto úsilie zároveň podkope schopnosti Ruska diverzifikovať a modernizovať svoju ekonomiku.
"Putin chcel vymazať Ukrajinu z mapy. Určite sa mu to nepodarí. Naopak: Ukrajina povstala v jednote. A je to jeho vlastná krajina, Rusko, ktorú on potápa," odkázala von der Leyenová.
O návrhu EK zaviesť šiesty balík sankcií proti Rusku budú v stredu v Bruseli diskutovať veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER), ktorí pripravia pôdu pre dohodu o sankciách na úrovni ministrov zahraničných vecí.