Vyhrážky so zbraňou pri hlave. Novinár opísal, ako Rusi pretláčajú propagandu
Serhij Staruško a jeho kolegovia jedného dňa začiatkom marca práve ukončili rannú redakčnú poradu, keď pred sídlo ich regionálnej mediálnej spoločnosti prišli ruské vojenské vozidlá. V priebehu niekoľkých minút vojaci vtrhli do trojposchodovej budovy v teraz okupovanom ukrajinskom prístavnom meste Berďansk. Rusi asi 50 zamestnancov držali päť hodín ako rukojemníkov. Stali sa obeťami boja o to, kto kontroluje tok informácií.
Ruské jednotky sa v okupovaných oblastiach vyhrážajú novinárom a žiadajú od nich, aby šírili správy tak, ako to vidí Kremeľ. Tí, ktorí odmietnu, musia činnosť ukončiť. Píše o tom na svojich internetových stránkach britská BBC. Súčasťou stratégie s cieľom nahradiť ukrajinské médiá prokremeľskou informačnou mašinériou je obsadzovanie vysielačov, vypínanie ukrajinských spravodajských programov v oblastiach okupovaných Rusmi a ich nahrádzanie ruskými. Podľa štátnej služby pre špeciálnu komunikáciu a informačnú ochranu Ukrajiny, využívajú Rusi osem staníc pre vysielanie "propagandy a dezinformácií" pre obyvateľov južnej Ukrajiny.
Kolenami ho bili do hlavy
V Berďansku musel Serhij Staruško klamať pred kamerou a oznámiť, že vyhlasuje vojnu takzvaným "ukrajinským nacionalistom". Rusi sa mu vyhrážali, že jeho vyhlásenie zverejnia na internete, pokiaľ odmietne spolupracovať. "Všade boli ozbrojení ľudia, bolo ich niekoľko desiatok a myslím, že takých päť alebo šesť bolo z FSB (ruskej tajnej služby). Povedali, že teraz je to Rusko, a že ak chceme žiť, budeme musieť spolupracovať," hovorí Serhij, ktorému sa z Berďansku podarilo dostať. "Spolupráca" pre neho a pre jeho kolegov znamenala prezradiť kontakty na berďanských proukrajinských aktivistov a vojakov a vysielať proruskú propagandu.
Nešlo o plané vyhrážky. "Odviedli ma do vedľajšej miestnosti. Začali ma kolenami a dlaňami biť do hlavy, hrudníka a nôh tak, aby som nemal príliš veľa modrín," spomína Staruško. "Potom sa mi jeden z nich vyhrážal so zbraňou v ruke: držal mi ju pri hlave a pri genitáliách pýtali sa ma, či chcem zavolať manželke a rozlúčiť sa s ňou," hovorí.
Nasledujúci deň ruské televízne stanice vysielali video, ktoré podľa nich zachytilo moment ovládnutia stanice - ale v skutočnosti v čase kedy Rusi prišli s kamerami, bola už budova prázdna. Ruský reportér tvrdil, že armáda musela stanicu ovládnuť, pretože šírila "dezinformácie o situácii v meste". Išlo o poslednú fungujúcu ukrajinskú spoločnosť v Berďansku, vysielanie celoštátnych médií bolo zablokované.
Pred ruskou inváziou obyvatelia tohto regiónu mohli sledovať desiatky ukrajinských celoštátnych kanálov a niekoľko miestnych. Pokiaľ nemajú príjem satelitného vysielania, majú teraz prístup k 24 programom ruskej štátnej televízie a televíziám vysielajúcim zo samozvaných povstaleckých republík na východe Ukrajiny. "Sú to samé fake news (falošné správy), ani sa na to nechcem pozerať. Vymývajú ľuďom mozgy," povedala 28-ročná žena, ktorá stále žije v Berďansku. Sleduje len hudobný kanál, a pokiaľ ide o seriózne správy, spolieha sa na obmedzený prístup k internetu.
Slepo veria ruským médiám
Televízie vysielajúce z Krymu po novom prinášajú spravodajstvo pre obyvateľov podľa Ruska "oslobodených oblastí" na juhu Ukrajiny. O vojne v nich nie je ani zmienka a reportéri tvrdia, že "život v regióne sa s príchodom ruských jednotiek zlepšil", a že "tieto oblasti majú skutočnú šancu dostať sa z krízy vyvolanej ukrajinskými úradmi".
"Toto zohráva kľúčovú úlohu v ruskej stratégii. Pretože informačná vojna je vždy súčasťou skutočnej vojny," hovorí Natalija Vyhovská z ukrajinského Inštitútu masovej informácie. "Začnú vysielať ruské televízie, vyhrážajú sa nezávislým novinárom. Prídu so zbraňami do spravodajských sál, do ich domovov, do domov rodičov," popísala taktiku ruských okupantov. Rovnakú použili aj v roku 2014 pri anexii Krymu, uvádza organizácia Reportéri bez hraníc.
ROZHOVOR: Alkohol je cez vojnu tabu. Kedysi ho vojaci dostávali na prídel, hovorí Macko
Rusi sa nielen snažia ovládnuť vysielanie, vytvárajú aj podvodný obsah - ako sa presvedčil Mychajlo Kumok, majiteľ mediálnej spoločnosti v juhoukrajinskom Melitopole. Keď Rusi ovládli mesto, päť ozbrojených vojakov zaklopali u neho na dvere. Zabavili mu laptop a počítač a Mychajla i jeho manželku odviezli na svoju základňu na "pohovor". Vypytovali sa ho, prečo jeho mediálna skupina označuje Rusov za okupantov. Kumok im odpovedal, že nevie, ako inak by ich mal nazývať. "Začali hovoriť o takzvanej denacifikácii a ja som im odpovedal, že som žid, rusky hovoriaci žid, tak prečo prišli," hovorí.
Kumo uvádza, že odmietal s Rusmi spolupracovať a zverejňovať ich propagandu, a tak sa rozhodol zavrieť nielen svoje noviny, ale aj internetovú stránku. Ale bol v šoku, keď videl, že medzi miestnymi ľuďmi sa šíria falošné noviny so značkou jeho spoločnosti. "Tie falošné noviny boli vytlačené príšerne, ale s naším logom. Na titulnej stránke bol portrét starostky dosadenej Ruskom, malý portrét (ruského prezidenta Vladimira) Putina a fotografie okupantov pomáhajúcich s potrebným," popisuje Kumok. V jednom z článkov sa písalo, že ruské úrady znížia ceny za plyn, odpíšu všetky dlhy v bankách a dočasne zastavia výber daní. Ide o nerealistické sľuby podobné tým na Kryme z roku 2014, z ktorých nakoniec nič nebolo.
Kumok si myslí, že podobná propaganda ovplyvní niektorých starších ľudí, ale väčšina bude porovnávať, čo sa stalo po ruskej anexii Krymu a v oblastiach pod kontrolou proruských separatistov. "Ľudia tu slepo veria ruským médiám. Zo všetkého najskôr sa budú pýtať sami seba, či sa ich život po príchode Rusov zlepšil. A život tu sa určite zhoršil - skoro pre každého," dodáva Kumok.