ROZHOVOR: Le Penová nikam neodchádza, Macrona si zvolili ako menšie zlo, hovorí politológ
Emmanuel Macron zostáva prezidentom a Marine Le Penová nikam neodchádza. Aké bude nasledujúcich päť rokov Francúzsko? Uvoľní sa rivalom po voľbách jazyk a budú k Vladimirovi Putinovi ostrejší alebo sa ho, naopak, zastanú? O tom, ktoré témy rozhodli prezidentské voľby, a či Le Penová skúsi šťastie aj po štvrtýkrát alebo odovzdá žezlo, sme sa zhovárali s politológom Michaelom Augustínom.
V rozhovore sa dočítate:
- či bude Macron k Putinovi po voľbách ostrejší,
- ktorá časť voličov podržala Macrona,
- čo sú prázdne hlasy, a ako by zmenili výsledky,
- či sa Le Penová prikloní k Putinovi,
- kto bude "po Macronovi",
- či Le Penová zopakuje kandidatúru alebo odíde na dôchodok.
Politológ Michael Augustín pôsobí ako prodekan pre rozvoj a odborný asistent na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave a ako vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV.
Ako veľmi bolo pred voľbami očakávané víťazstvo Emmanuela Macrona?
Prieskumy medzi prvým a druhým kolom volieb ukazovali, že medzi Emmanuelom Macronom a Marine Le Penovou existuje rozdiel približne 10 %. Napokon bol ten rozdiel ešte väčší. Mohlo v tom zohrať úlohu aj finále kampane a veľká televízna debata, ktorá mohla presvedčiť časť voličov rozhodujúcich sa na poslednú chvíľu.
Macronovi zablahoželal k úspechu aj Vladimir Putin, ktorého pred voľbami intenzívne, no ešte celkom mierne, presviedčal, aby vojnu na Ukrajine ukončil. Bude Macron po voľbách k Putinovi v ráznejší?
Macron určite bude vyvíjať diplomatické úsilie, aby si ponechal otvorené komunikačné kanály do Kremľa. Vidíme však, že je mimoriadne komplikované rokovať s niekým, kto zjavne o rokovania v tejto chvíli nemá záujem. Na druhej strane Macron patrí k tým najráznejším európskym lídrom. Zastáva názor, že Ukrajine je potrebné pomôcť dodávaním zbraní, hovorí jasne, pokiaľ ide o postoj k sprísňovaniu sankcií voči Rusku, o odstrihnutí sa od importu ropy a plynu z Ruskej federácie. Napokon, môže si to dovoliť. Na rozdiel od Nemecka či Slovenska je Francúzsko v oveľa menšej miere závislé na dodávkach fosílnych palív z Ruska a dokázali by ich flexibilnejšie substituovať.
Macronovi pripisovali prívlastok "prezident bohatých", niekoľko mesiacov proti jeho reformám protestovali tzv. "žlté vesty". Voľby napokon vyhral so 17-percentným náskokom pred Marine Le Penovou. Kto sú jeho voliči, a ktorí voliči mu vo finále pomohli?
Macron sa stal druhýkrát prezidentom vďaka voličom, ktorí ho prišli voliť ako „menšie zlo“. Bolo kľúčové to, ako sa zachovajú voliči kandidáta, ktorý v prvom kole skončil ako tretí, pretože išlo o veľkú porciu hlasov. Viac než 40 % voličov Jeana-Luca Mélenchona sa napokon rozhodlo Macrona podporiť, napriek tomu, že Mélenchon na jeho podporu nevyzýval. Macronov prirodzený elektorát však tvoria obyvatelia veľkých miest, ľudia s vysokoškolským vzdelaním a manažéri či pracovníci v riadiacich funkciách.
Medzi 1. a 2. kolom volieb uplynuli dva týždne. Aké karty vytiahli na stôl kandidáti? Dá sa povedať, ktorá téma voľby rozhodla?
Záver kampane nové témy nepriniesol, jej ústredným momentom bola práve spomínaná televízna debata, ktorá sa niesla v duchu ostrej výmeny názorov. Dominantnou témou však bola otázka zdražovania, riešenia dopadov inflácie a kúpnej sily Francúzov. Dovolím si tvrdiť, že to, čo voľby rozhodlo, bola súhra viacerých tém – vrátane konfliktu na Ukrajine, postoje kandidátov voči Rusku a tiež ich postoje, pokiaľ ide o klimatickú zmenu.
V Štúdiu TA3 ste v nedeľu upozornili na fenomén tzv. "prázdneho hlasu". Čo to presne znamená? Ako by ovplyvnili "prázdne hlasy" výsledok 2. kola?
Legislatíva z roku 2014 umožňuje vyčleniť a počítať samostatne hlasy, ktoré boli odovzdané ako prázdne obálky, od neplatných hlasov, teda tých, pri ktorých bol hlasovací lístok nejakým spôsobom znehodnotený. V prípade prázdnych obálok či úmyselne znehodnotených hlasovacích lístkov ide o formu občianskej protestu, kedy volič prichádza do volebnej miestnosti s cieľom zvýšiť volebnú účasť, no odmieta hlasovať za ktoréhoľvek z kandidátov.
Prázdnych a neplatných hlasov bolo v 2. kole pred piatimi rokmi viac než štyri milióny, teraz o jeden milión menej. No zároveň bola aj vyššia neúčasť. Čisto hypoteticky, ak by sa tieto hlasy započítavali, de facto by sa znížilo percento hlasov ostatných kandidátov. No a ak by sme k prázdnym a neplatným hlasom zarátali aj volebnú neúčasť, Macron by bol zvolený len s 38,5 % hlasov.
V čom sa líšila Macronova volebná základňa v roku 2017 a v roku 2022?
V roku 2017 panoval väčší entuziazmus okolo Macronovho novátorského politického projektu, toto nadšenie opadlo a podobne sa rozpŕchli aj voliči, ktorých tento experiment sklamal. Jadro Macronovej volebnej základne však zostalo rovnaké ako v roku 2017. Aj preto, že cielil na podobnú skupinu voličov. Jeho veľkolepé predsavzatie z predchádzajúcich volieb – „oslabiť Národné zhromaždenie“ – stroskotalo.
Macron vystúpil po zverejnení výsledkov pod Eiffelovou vežou v sprievode manželky a mladých ľudí, prichádzal za zvukov hymny EÚ. S akou symbolikou a s akým odkazom prijal víťazstvo?
Prezident a prvá dáma boli obklopení ľuďmi všetkých vekových kategórií a farieb, čo symbolizovalo bohatstvo a rozmanitosť Francúzska. Prezidentský pár sprevádzali deti, jednak ako apel na mladosť, mladých ľudí, ale aj na budúcu generáciu ako objekt Macronových reforiem a politík. Zároveň zdôraznil touto symbolikou svoje proeurópske presvedčenie a svoju túžbu umiestniť Európu do centra priorít svojho nového funkčného obdobia.
Macron je prvým francúzskym prezidentom po 20 rokoch, ktorý sa hlavou štátu stal aj na druhé funkčné obdobie. Naposledy sa to podarilo Jacquesovi Chiracovi. Ako má Francúzsko vyzerať po 10 rokoch Macronovej vlády, čo má byť gólom jeho vládnutia?
A nielen to, ale Macron je vôbec prvý prezident od čias Charla de Gaulla, ktorému sa podarilo obhájiť mandát s politicky spriazneným premiérom a podporujúcou parlamentnou väčšinou. Macron by mal urobiť všetko, aby o päť rokov odovzdával svojmu nástupcovi alebo nástupkyni Francúzsko menej rozdelené, menej spoločensky polarizované, s lepšími príležitosťami pre mladých ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, Francúzsko, v ktorom nebude žiť takmer 15 % pod hranicou príjmovej chudoby. Ale tiež Francúzsko, ktoré bude udávať tempo v zelených inováciách a udržateľných zdrojoch energie.
Pred 1. kolom musela Le Penová skartovať letáky s Putinom. Priateľstvo s ruským prezidentom jej bolo v kampani vytýkané, sama bola vo vyjadreniach opatrnejšia. Zmení sa to podľa vás po voľbách?
Nezmení, pretože z radov jej voličov táto výčitka nezaznieva. Nie je to zrejme pre nich ani prioritná téma, v ktorej by sa potrebovala ostrejšie vyhraniť. V poslednej televíznej debate jasne povedala: humanitárna a finančná pomoc Ukrajine áno, ale určite nie dodávanie zbraní na Ukrajinu a už vôbec nie odstrihnutie sa od importu ropy a zemného plynu z Ruska.
Marine Le Penová si pripísala v prezidentských voľbách už tretí neúspech. Prvýkrát v roku 2012, kedy skončila ešte v 1. kole, druhýkrát v roku 2017, a napokon teraz. Chystá sa na politický dôchodok? Odovzdá žezlo v rodine?
Na politický dôchodok sa nechystá, je ešte v pomerne mladom veku, a tá podpora, ktorú získala, je opäť o niečo vyššia a svojím spôsobom ju politicky zaväzuje. V minulosti sa hovorilo, že by mala časom prenechať miesto svojej neteri, Marion Maréchal Le Penovej. Tá sa však pridala k Le Penovej súperovi, Éricovi Zemmourovi a v jeho strane Znovudobytie pôsobí ako podpredsedníčka.
Macron porazil Le Penovú už po druhýkrát, viac nebude môcť kandidovať. Je síce príliš skoro hovoriť o tom, čo bude o päť rokov, ale predsa, črtá sa meno jeho nástupcu? Pokúsi sa Le Penová o prezidentský post v roku 2027?
Uzavretím volebných miestností v nedeľu večer sa začal súboj o Macronove nástupníctvo v jeho strane. Ja tam však nevidím v súčasnosti takú výraznú osobnosť, a čo je horšie, že Macron nemá ani silných lokálnych a regionálnych lídrov, ktorých politický talent sa už prejavil a v politickom rebríčku by mohli postúpiť vyššie. No a pokiaľ ide o Le Penovú, kolujú kuloárne informácie, že o päť rokov sa bude situovať do role nadstraníckej kandidátky ako „prezidentka všetkých“, vzdiali sa od svojej politickej strany, čo by jej naozaj mohlo priniesť víťazstvo, ak tu nebude iná silná osobnosť.
"Testom Macronovej popularity" majú byť júnové parlamentné voľby. Čo to presne znamená?
Na to, aby Macron mohol presadzovať svoj politický program a reformy, potrebuje silnú a stabilnú väčšinu na pôde Národného zhromaždenia. Bez súhlasnej väčšiny a svojho premiéra sa stáva v exekutíve sekundárnou postavou. Od roku 2002, odkedy funguje volebný kalendár v súčasnom harmonograme, teda že parlamentné voľby nasledujú bezprostredne po prezidentských voľbách, sa však ani raz nestalo, že by občania odmietli „vyzbrojiť“ prezidenta, ktorého si zvolili, parlamentnou väčšinou.
Argumenty, ktoré nahrávajú opačnému scenáru sú, že Macronova strana Republika vpred nemá vybudované silné lokálne a regionálne stranícke štruktúry a nemá ani jedného šéfa regiónu, ich politická reprezentácia na nižších úrovniach politiky je mizivá. Všetko závisí od toho, ako sa bude strane Republika vpred dariť v kreovaní predvolebných aliancií pred prvým kolom, prípadne medzi prvým a druhým kolom parlamentných volieb. Ak sa časť Republikánov, vrátane silných mien v regionálnej či komunálnej politike, odhodlá podporiť Macrona, mohol by tak získať potrebný politický kapitál. To však ukáže až kampaň.