O ruskej invázii na Ukrajinu rozhodoval úzky okruh ľudí. Viacerí sú už v nemilosti Putina
Keď Rusko začalo zoskupovať na hraniciach svoje tanky a vojakov, málokomu napadlo, že na Ukrajinu reálne zaútočí. Po prvých hodinách ruskej invázie tomu neverili ani samotní Ukrajinci, ktorých upokojovala myšlienka, že bombardovanie a civilné obete sú v Európe v 21. storočí nepredstaviteľné. Konflikt však trvá už vyše 55 dní a ušli pred ním už milióny ľudí. Kto všetko je zodpovedný za vojnu na Ukrajine?
Česká televízia CNN Prima News s odkazom na agentúru Bloomberg uvádza, že ruskú inváziu na Ukrajinu schvaľoval len veľmi obmedzený okruh ľudí. O koho ide?
Vladimir Putin
Ruské vojská vstúpili na územie Ukrajiny ešte 22. februára, keď Vladimir Putin podpísal výnos, ktorým uznal nezávislosť separatistických štátov - Doneckej a Luhanskej republiky.
O dva dni neskôr, 24. februára, oznámil, že Rusko na Ukrajine začína "špeciálnu vojenskú operáciu", teda nič iné, ako vojnu, v ktorej rozlohou najväčšia krajina sveta zaútočila na 28-krát menší európsky štát. Vývoj situácie podľa analytikov ukázal, že Vladimirovi Putinovi plány o rýchlom obsadení Kyjeva a nastolení bábkovej vlády a následnej "denacifikácii" a "demilitarizácii" Ukrajiny zlyhali.
Ako český spravodajský web uvádza, ruský prezident sa v reakcii na neúspech v Kyjevskej oblasti zbavil stoviek ľudí zo svojho okolia. "Podľa agentúry Bloomberg s odvolaním sa na ľudí oboznámených so situáciou však neschopnosť Ruska poraziť Ukrajinu mohol spôsobiť i fakt, že o invázii vedela vopred len hŕstka predstaviteľov Kremľa. Rusko tak nemuselo byť dostatočne pripravené."
Sergej Šojgu
Sergej Šojgu, ktorým je ministrom obrany od roku 2012 a v mladosti si vyslúžil prezývku Satan, mal roky zodpovednosť za modernizáciu ruskej armády. Ako dokazujú snímky vojnových fotografov, zhrdzavená technika a nevyhovujúce vybavenie ruských síl, svedčia skôr o opaku.
O zdravotnom stave Sergeja Šojgu sa začalo špekulovať po tom, ako sa v marci niekoľko dní neukázal na verejnosti, pričom v správach sa do svojho zmiznutia objavoval takmer každý deň. Na zmiznutie ruského ministra obrany ako prvý upozornil novinár spravodajského portálu Mediazona Dmitrij Treščanin. Investigatívni novinári s odvolaním sa na nemenované zdroje z blízkeho okruhu Šojgua uviedli, že minister má problémy so srdcom.
Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko na Facebooku uviedol, že za Šojguho zmiznutím má byť infarkt. Geraščenko napísal, že Šojgu dostal "porážku" v dôsledku tvrdej kritiky od prezidenta Putina za fiasko na Ukrajine.
Valerij Gerasimov
Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo na začiatku marca, že pri Charkove zahynul jeden z ruských generálov - Vitalij Gerasimov, ktorý bol zároveň náčelníkom štábu a prvým zástupcom veliteľa 41. armády ruského Centrálneho vojenského okruhu. Podľa informácií tajnej služby ukrajinského ministerstva obrany, Gerasimov v minulosti bojoval v Sýrii a v druhej čečenskej vojne. Vyznamenali ho i za podiel za ruskú anexiu Krymu v roku 2014.
Gerasimov mal byť ešte donedávna jedným z troch Rusov, ktorý "vlastnil jadrový kufrík". "Valerij Gerasimov, ktorý ako jeden z mála ruských predstaviteľov o invázii priamo rozhodol, sa mal dostať podobne ako Šojgu do prezidentovej nemilosti," uvádza CNN Prima News.
Alexander Lukašenko
Osobou, ktorá mala o ruskej invázii na Ukrajinu vedieť mal byť aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, keďže Ruská federácia dlhšie hostila ruské sily na "vojenskom cvičení".
Nikolaj Patrušev
Ďalším mužom, ktorý mal o plánoch zaútočiť na Ukrajinu vedieť, bol tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev.
Špekuluje sa tiež, že o invázii vedel aj niekdajší generál tajnej služby FSB Sergej Beseda či bývalý poradca Vladimira Putina Vladislav Surka - oboch zatkla polícia. Nepohodlným sa mal Beseda stať pre to, že ruskému prezidentovi odovzdával nepresné spravodajské informácie o možnom ukrajinskom odpore.
Putin na novom videu kŕčovite zviera stôl. Znova sa rozvírili špekulácie o jeho zdravotnom stave
"Surkov je podozrivý z prenevery veľkej finančnej čiastky. Muž, ktorý si vyslúžil prezývku "šedý kardinál", mal ešte pred ruským útokom výrazne prispievať k proruským náladám v Doneckej a Luhanskej oblasti," uvádza televízny web.