Mariupol odolával takmer dva mesiace a stal sa najväčším mestom, ktoré Rusi dobyli. Prečo je dôležitý?
Mariupol sa stal jedným zo symbolov ruskej invázie. Ruský minister obrany Sergej Šojgu 21. apríla oznámil, že je pod kontrolou ozbrojených síl Ruska, Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Prístavné mesto okupantom odolávalo od 2. marca. Po Chersone sa stalo najväčším ukrajinským mestom, ktoré sa od začiatku vojny Rusku podarilo dobyť. Prinášame vám súhrh najdôležitejších udalostí o jeho histórii a súčasnej situácii.
Mariupol odolával takmer dva mesiace a stal sa najväčším mestom, ktoré Rusi dobyli. Prečo je dôležitý?
Prečo je mesto strategicky dôležité?
Strategicky položený prístav Mariupol na brehu Azovského mora bol obliehaný ruskou armádou mesiac, dva týždne a štyri dni. Dobytie mesta má Moskve umožniť prepojenie anektovaného Krymu po súši so separatistickými územiami a zaistiť si úplnú kontrolu nad pobrežím Azovského mora. Európska únia nazvala blokádu Mariupolu "masívnym vojnovým zločinom".
Ruské oddiely uzavreli mesto 2. marca, sedem dní po začiatku svojej invázie na Ukrajinu 24. februára. Ukrajina niekoľkokrát odmietla ponuku na kapituláciu výmenou za ušetrenie životov obrancov mesta. K hlavným zložkám obrany mesta patrí 36. brigáda ukrajinského námorníctva a pluk Azov.
Je významným prímorským letoviskom a tiež kľúčovým centrom ukrajinského obchodu. Mariupol sa nachádza v Doneckej oblasti asi 55 kilometrov západne od ruských hraníc a 85 kilometrov od separatistického Donecku, pred vojnou mal asi 440 000 obyvateľov.
Rusko má pod kontrolou celý Mariupol okrem Azovstalu, tvrdí ruský minister obrany Šojgu
Aká je momentálna situácia?
V obkľúčenom meste podľa starostu prišlo o život až 21-tisíc civilistov a 100-tisíc ľudí stále čaká na evakuáciu. Podľa odhadov bolo zničených 80 percent budov.
Posledné ukrajinské sily brániace mesto sa spoločne so stovkami civilistov uchýlili do rozsiahleho areálu mariupolských oceliarní Azovstal. Ruský prezident Vladimir Putin dnes nariadil útok na tento hutnícky komplex zrušiť a namiesto toho pokračovať v jeho blokáde.
Ukrajinský pluk Azov minulý týždeň povedal, že ruská armáda v Mariupole použila bližšie neupresnenú "jedovatú látku neznámeho pôvodu" zhodenú na obrancu mesta z nepriateľského dronu. Ukrajinské úrady informáciu doteraz nepotvrdili.
Pobúrenie a neúspešné koridory
Veľké pobúrenie vo svete vyvolalo bombardovanie pôrodnice a detskej nemocnice v Mariupole 9. marca, pri ktorom prišli o život traja ľudia, vrátane jedného dieťaťa, a ďalších 17 osôb utrpelo zranenie. Zástupca starostu mesta Serhij Orlov tiež oznámil, že ruské delostrelectvo zničilo nemocnicu s 300 lôžkami pre covidových pacientov a tiež stredisko pre odber krvi.
Niektorí ruskí činitelia to označili za dezinformáciu a tvrdili, že sa v budove ukrývali ultranacionalisti. Bombardovanie podľa miestnych úradov zničilo aj umeleckú školu.
V polovici marca začali evakuácie obyvateľov mesta pomocou humanitárnych koridorov. Predchádzajúce pokusy o evakuáciu zlyhali. Takýto spád to však malo aj naďalej. Niektorým obyvateľom sa vďaka evakuačným trasám napokon z okupovaného mesta podarilo utiecť.
Zničenie divadla šokovalo svet
Mestská rada Mariupolu 16. marca oznámila, že okupačné vojská zvrhli bombu mimoriadne ničivej sily na divadlo, kde sa ukrývali stovky obyvateľov, ktorí prišli o domovy. Zničená bola centrálna časť divadla a vstup do protileteckého krytu v budove. Ruské ministerstvo obrany v ten istý deň poprelo, že by úder podnikla ruská armáda.
Zástupca mariupolského starostu Orlov skôr uviedol, že v okamihu útoku v kryte pod divadlom mohlo byť až 1200 ľudí. Vedenie mesta neskôr informovalo, že útok na divadlo by mohol mať približne 300 obetí. Moskva bombardovanie poprela a pripísala ho ukrajinskému pluku Azov, ktorý obkľúčené mesto bráni.
Rusi na divadlo zaútočili aj najpriek tomu, že pred ním bolo z oboch strán napísané "Deti", čo ich malo upozorniť na to, že v budove sa nenechádza sklad munície ani ukrajinskí vojaci.
_jpg0a000002-5350-9868.jpg?v=113873)
Akú má mesto históriu?
Založil ho ruský knieža Grigorij Potemkin koncom 18. storočia. O storočie neskôr nastal s príchodom železnice veľký priemyselný rozvoj mesta a Mariupol sa zmenil na kultúrne a kúpeľné centrum regiónu.
Počas druhej svetovej vojny mesto dva roky okupovala nemecká armáda av rokoch 1948 až 1989 nieslo mesto názov Ždanov na počesť sovietskeho politika, šéfa leningradských komunistov a organizátora čistiek Andreja Ždanova, ktorý sa tu v roku 1896 narodil.
Mariupol bol od júna do októbra 2014 správnym centrom Doneckej oblasti miesto Donecku, ktorý ovládli separatisti. Hneď v máji 2014, teda mesiac po začatí vojny na východe Ukrajiny medzi ukrajinskými jednotkami a proruskými separatistami podporovanými Moskvou, sa ukrajinskí vojaci stretli s proruskými separatistami v Mariupole a boje si vyžiadali desiatky mŕtvych na strane rebelov.
Ukrajinským jednotkám na čele s plukom Azov sa podarilo strategický prístav nakoniec znovu dobyť, čo je podľa niektorých analytikov dôvodom, prečo je teraz mesto úplne v troskách. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková označila skazu mesta za "osobnú pomstu" Vladimira Putina a za Putinov "trest" pre obyvateľov Mariupolu za prehranú bitku v roku 2014.
V centre pozornosti
Mariupol a najmä jeho námorný prístav sa v novembri 2018 dostali do centra pozornosti kvôli incidentu v neďalekom Kerčskom prielive, ktorý oddeľuje Azovské a Čierne more.
Ruské lode tam zadržali tri ukrajinské vojenské plavidlá a zajali 24 námorníkov. Kyjev obvinil Rusko z pokusov zablokovať dôležitú námornú cestu, ktorá prístavy Mariupol a Berďansk spája s Čiernym morom.
