Macron sa aj naďalej vyhýba slovu genocída v súvislosti s Ruskom. Nechce eskalovať napätie
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že obviniť Rusko z páchania genocídy na Ukrajine by mohlo viesť k rozšíreniu vojny a slovnej eskalácii. Informovala o tom agentúra AFP.
"Slovo genocída má svoj význam" a "treba ho charakterizovať právne, nie politikmi", povedal Macron pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu France Bleu. "Štáty, ktoré sa domnievajú, že ide o genocídu, majú podľa medzinárodného práva povinnosť zasiahnuť. Je to to, čo ľudia chcú? Nemyslím si to," vysvetlil šéf Elyzejského paláca. Podľa neho by to znamenalo stať sa "spolubojovníkom" vo vojne, čo by mohlo vtiahnuť do konfliktu aj západné krajiny v Severoatlantickej aliancii.
Macron hovoril so Zelenským
Macron povedal, že vo štvrtok ráno hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý sľúbil, že bude s Macronom diskutovať o použití termínu genocída. Ďalší ich spoločný telefonát je naplánovaný ešte v priebehu štvrtka. Zelenskyj v stredu kritizoval francúzskeho prezidenta za to, že odmietol označiť zabíjanie na Ukrajine za genocídu. Takisto podrobil kritike Macronovo označenie Rusov za "bratský" národ.
Ukrajinský prezident opakovane označil ruský vojenský útok za "genocídu". Za pôvodcu tohto termínu sa považuje právnik poľsko-židovského pôvodu Raphael Lemkin, píše AFP. Tento výraz v spojitosti s ruskou inváziou na Ukrajine použili aj americký prezident Joe Biden a kanadský premiér Justin Trudeau. Macron a nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa k nim odmietli pridať.
Slovu genocída sa na stredajšej tlačovej konferencii vyhol aj generálny tajomník OSN António Guterres. "Genocída je prísne definovaná v medzinárodnom práve. A my v OSN sa spoliehame na konečné právne rozhodnutie príslušných súdnych orgánov," povedal. Dohovor OSN o genocíde z roku 1948 uvádza, že "genocídou sa rozumie ktorýkoľvek z uvedených činov spáchaných v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú".
Cecily Roseová, profesorka medzinárodného verejného práva na Leidenskej univerzite v Holandsku, pre AFP uviedla, že tento výraz "by mali politici používať s veľkou opatrnosťou a obozretnosťou a pokiaľ možno na základe nezávislého orgánu na zisťovanie faktov".