Zbohom, špióni. Vojna triešti aj sieť ruských agentov, Európa ich vo veľkom vyhosťuje
Invázia na Ukrajinu, ktorú Moskva začala 24. februára, poškodila ruskú armádu a zničila jej ekonomiku. A značné škody utrpela aj ruská špionážna sieť.
Rakúsko, ktoré bolo mnoho rokov centrom ruskej špionáže, sa 7. apríla stalo zatiaľ poslednou európskou krajinou, ktorá vyhostila podozrivých ruských dôstojníkov. Tým sa celkový počet ruských úradníkov vyhostených z Ameriky a Európy od začiatku vojny na Ukrajine zvýšil na viac ako štyri stovky, napísal o tom spravodajský server The Economist.
Preč ich poslalo aj Slovensko
Toto hromadné vyhostenie, ktoré je najväčším v histórii, bude mať pravdepodobne trvalé následky pre spravodajské služby ruského prezidenta Vladimira Putina a ich schopnosť špehovať a pokúšať sa v Európe o podvratnú činnosť.
Prví Rusi museli odísť hneď v prvom týždni vojny zo Spojených štátov a Bulharska. Ďalšie kolo vyhostenia nasledovalo v polovici marca zo Slovenska a opäť z Bulharska, 23. marca sa pripojilo Poľsko a pobaltské štáty a štvrtého apríla kavalkáda ďalších, vrátane 75 z Francúzska a Nemecka. Piateho apríla ich deväť krajín a samotná Európska únia poslali domov viac ako 150.
Vyhostenie špiónov v takom rozsahu nemá obdoby. Je to viac ako dvojnásobok počtu vyhostených v roku 2018, kedy 28 západných krajín vykázalo 153 podozrivých špiónov v reakcii na ruský pokus o vraždu bývalého ruského spravodajského dôstojníka Sergeja Skripaľa, ku ktorému došlo v anglickom Salisbury.
Podľa Marka Polymeropulosa, ktorý do roku 2019 viedol operácie CIA v Európe a Eurázii, malo vyhosťovanie, akého sme teraz svedkami, prísť už dávno. "Európa bola ich historickým ihriskom a ich diplomatický personál je na mnohých týchto miestach čertovsky početný," povedal Polymeropulos a dodal, že v dobe, kedy pôsobil v CIA, pokladala táto organizácia "Európu za kľúčové bojisko s Rusmi".
Bezprostredným cieľom vyhostenia je potrestať Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu. Pri plánovaní a vedení invázie hrali kľúčovú úlohu nielen úradníci ruskej bezpečnostnej služby FSB, ale aj vojenskej rozviedky GRU, ktorej je pripisovaný útok na Skripaľa. Zároveň ide o snahu sťažiť Rusku hlavnú činnosť spravodajských služieb: krádež tajomstva.
Siaha to až ku kauze Vrbětice
Prítomnosť ruských spravodajských služieb v niektorých európskych krajinách sa natoľko rozrástla, že pre miestne bezpečnostné služby začalo byť náročné sledovať podozrivých a preukázaných špiónov.
Vlani šéf nemeckej špionáže uviedol, že ruská špionáž je na rovnakej úrovni ako počas studenej vojny. Pred poslednými vyhosteniami sa odhadovalo, že na veľvyslanectvách a konzulátoch v Európe pôsobí takmer 1000 nedeklarovaných ruských spravodajských dôstojníkov.
Vykorenenie spravodajských dôstojníkov tiež pomáha izolovať Európu od ruskej sabotáže a podvratnej činnosť. Korene posledných vyhostení siahajú svojím spôsobom až do vlaňajšieho roku ku kauze Vrbětice, píše The Economist.
V apríli 2021 Česká republika obvinila GRU z bombového útoku na sklad zbraní v krajine. Vyhostila 81 ruských diplomatov, čo je jedným z dôvodov, prečo ich v súčasnej vlne vyhosťovania ČR vyhostila z krajiny menej. Spojené štáty vtedy vyhostili desať ruských diplomatov a ostatné európske krajiny štrnásť.
Táto epizóda a ďalšie podobné podnietili NATO k rozsiahlemu auditu ruských rezidentúr na západných ambasádach a ich činnosti. Audit zistil, že ambasády krajín sú plné obrovského počtu nedeklarovaných spravodajských dôstojníkov zo všetkých troch jej služieb: GRU, FSB a SVR - ruské zahraničné rozviedky, ku ktorým patrí väčšina špiónov na diplomatických misiách v zahraničí.
V októbri vlaňajšieho roka NATO vyhostilo zo svojej misie v Bruseli osem údajných špiónov, čo prinútilo Rusko, aby úrad zatvorilo a na oplátku vyhostilo NATO z Moskvy. Účelom vyhostenia ruských úradníkov z Európy nie je len zabrániť im v nežiaducich činnostiach. Ide tiež o to, aby prestali podnecovať iných.
Dôstojníci GRU, ktorí otrávili Sergeja Skripaľa a boli zodpovední za výbuchy muničných skladov a tovární v Bulharsku nepredstierali, že sú diplomatmi v Londýne alebo v Sofii. Boli vyslaní z Moskvy pod takzvaným neoficiálnym krytím. Je známe, že útočníci, ktorí otrávili Sergeja Skripaľa, predstierali, že sú turisti, ktorí prijali kvôli katedrále v Salisbury.
Podobné tajné akcie sa však často opierajú o podporu miestnych veľvyslanectiev, napríklad o využívanie diplomatických zásielok na prevoz nezákonného materiálu cez hranice. Sťažiť podobné akcie je rozumné, ale neobíde sa to bez následkov, pretože Rusko na ne odpovedá rovnakými krokmi. Po útoku na Sergeja Skripaľa Rusko vyhostilo 189 západných úradníkov.
Vyhostenie nezaberá, posielajú nových
Naviac ani vyhostenie ruských diplomatov nie je trvalé riešenie. Rusko má tendenciu posielať späť nových špiónov, aby nahradilo tých, ktorí museli odísť, a západné kontrarozviedky tak musia znovu zisťovať, ktorý z tajomníkov na dolných pozíciách diplomatického rebríčka je novým špiónom.
Niektorí západní predstavitelia tvrdia, že ich cieľom je zaistiť, aby pučiace ruské veľvyslanectvá v Európe neboli väčšie ako ich západné ekvivalenty v Moskve - čo je zásada, na ktorej vlani trvala Česká republika. To vyžaduje neustále odmietanie víz pre nových príchodzích a starostlivé zdieľanie informácií medzi spojencami, aby spravodajský dôstojník z jednej krajiny nemohol byť poslaný do inej.
Menej ruských špiónov v New Yorku, Londýne alebo v Paríži znamená menej potenciálnych dvojitých agentov. Napriek tomu ich stále zostáva dosť. A západní špióni medzi nimi môžu za súčasných okolností uloviť vhodných adeptov - obdobne ako tomu bolo v prípade sovietskej invázie do Československa v roku 1968.
Dezilúzia z tohto kroku prinútila generála KGB Olega Kalugina natoľko, že odišiel ako disident do Ameriky. A z rovnakého dôvodu sa z rezidenta KGB v Londýne a archivára KGB Vasilija Mitrochina stali mimoriadne úspešní agenti britskej tajnej služby M16.
Vojna na Ukrajine, ktorá je omnoho krvavejšia než potlačenie Pražskej jari v roku 1968, môže mať podobný dopad na niektorých jej nástupcov v GRU, SVR a FSB.
"Mnohí z tých, ktoré tu slúžia, si plne uvedomujú, že Rusko bolo touto katastrofálnou vojnou ponížené, pretože majú neobmedzený prístup k informáciám," hovorí historik zaoberajúci sa ruskými spravodajskými službami Jonatham Haslam. "A z toho sa dá súdiť, že sa na ne po návrate do vlasti nebude môcť režim tak úplne spoľahnúť."