Čierne vlasy a biele šnúrky. Proti prísnym školským poriadkom sa v Japonsku búria
Každé vzdelávacie zariadenie v Japonsku má svoj vlastný školský poriadok. Niekde sú však pravidlá také prísne, že žiakom nariaďujú, ako majú vyzerať - od čiernych vlasov až po biele šnúrky. To vyvoláva stále silnejšiu kritiku a niekedy aj právne kroky.
Píše o tom agentúra AFP. Tošijuki Kusumoto, otec dvoch detí z mesta Óita na juhozápade krajiny, sa nedávno obrátil na súd, aby ochránil svojho mladšieho syna pred podľa neho "nerozumnými" školskými nariadeniami. Ide najmä o dĺžku vlasov, zákaz copov, ale tiež dĺžku ponožiek alebo povinnosť nosiť v topánkach výhradne biele šnúrky. "Tento typ nariadenia je v rozpore s rešpektom slobody jednotlivca a ľudskými právami, ktoré sú zaručené ústavou," povedal agentúre AFP Kusumoto, povolaním právnik. Zmeny školských pravidiel chce dosiahnuť prostredníctvom súdneho sporu so školou aj obcou.
Násilie na učiteľoch
V Tokiu sa už reformy začali. Mesto nedávno oznámilo, že od apríla budú vo verejných školách v hlavnom meste zrušené prísne pravidlá týkajúce sa napríklad farby vlasov. Kusumuto si spomína, že ho tento typ obmedzovania dráždil už ako malého chlapca, a dúfa, že jeho súčasné kroky povedú k hlbšej spoločenskej premene.
Vo väčšine japonských škôl začínajú tieto pravidlá platiť s nástupom na druhý stupeň, keď žiaci dovŕšia asi 12 rokov. Po prvýkrát sa objavili v 70. rokoch, keď sa "násilné útoky na učiteľov stali spoločenským problémom". "Školy sa situáciu snažili zvládnuť práve prostredníctvom pravidiel," hovorí Takaši Ocu, profesor pedagogiky na univerzite v Mukogawe. "Určité pravidlá sú nutné, ale rozhodovanie by malo prebiehať transparentne a ideálne so zapojením žiakov, čo by deťom umožnilo naučiť sa demokratickému rozhodovaniu," hovorí.
V roku 2017 sa v Osake jedna japonská školáčka s prirodzene hnedými vlasmi musela zafarbiť na čierno. Za psychickú ujmu žiada odškodné 2,2 milióna jenov, v prepočte asi 16-tisíc eur. Jej prípad vyvolal veľký rozruch a vlani prinútil ministerstvo školstva, aby nariadilo radám pre vzdelávanie overiť, či školské rady zodpovedajú reálnemu životu. Súd a potom aj odvolací súd v Osake však rozhodli, že školy môžu vyžadovať, aby si žiaci zafarbili vlasy na čierno "z rôznych výchovných dôvodov".
"Toto nariadenie zničili život jednej stredoškoláčky," povedal agentúre AFP jej právnik, ktorý kvôli ochrane jej identity hovoril pod podmienkou anonymity. Dnes 22-ročná žena sa nevzdala a vlani v novembri sa odvolala na najvyšší súd.
Šikanoval ju kvôli ofine
Proti pravidlám sa ozvali aj ďalšie hlasy. Japonská pobočka organizácie na ochranu práv Voice Up v januári poslala na ministerstvo školstva petíciu. Vyzýva v nej ministerstvo, aby nabádalo školy na diskusiu o zmene pravidiel za účasti študentov. "Spustili sme túto kampaň, pretože niektorí naši členovia majú nepríjemné skúsenosti so školskými pravidlami," hovorí 16-ročná Hacune Sawadaová, jedna zo stredoškoláčok, ktoré stoja za touto iniciatívou.
Petícia uvádza príklad študentky, ktorú opakovane ponižoval jeden vyučujúci kvôli jej ofine. Dievča si nechalo narásť vlasy do čela, ofina po pritlačení rukou zakrývala obočie, čo bolo podľa učiteľa porušenie školských pravidiel.
V meste Óita musia žiaci verejných škôl nosiť uniformy podľa pohlavia, chlapci nohavice a dievčatá sukne. Podľa miestnej vzdelávacej rady tieto pravidlá "nielen udržiavajú pocit jednoty medzi deťmi, ale tiež znižujú náklady rodí na nákup oblečenia." Kusumoto s týmto názorom nesúhlasí. "Pocit jednoty nie je niečo, čo si môžete vynútiť, mal by vznikať spontánne," povedal. Vnucovanie týchto pravidiel vedie podľa neho k tomu, že "deti prestávajú myslieť".