Lídri Arménska a Azerbajdžanu budú rokovať o mierovej zmluve ohľadom Náhorného Karabachu
Arménsky premiér Nikol Pašinjan vo štvrtok informoval, že 6. apríla sa v Bruseli uskutočnia jeho rokovania s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom, ktorých predmetom bude ukončenie desaťročia trvajúceho konfliktu o separatistický región Náhorný Karabach.
Agentúra AP si všíma, že táto schôdzka sa bude konať krátko po nedávnych stretoch v Karabachu, ktoré vyvolali obavy o stabilitu prímeria uzavretého v roku 2020. Pašinjan spresnil, že s Alijevom chce rokovať o mierovej zmluve. Deklaroval, že Arménsko je pripravené na okamžité začatie mierových rokovaní.
AP pripomína, že v marci došlo v Náhornom Karabachu k ozbrojenými zrážkam medzi arménskymi a azerbajdžanskými jednotkami, ktoré sú minulý týždeň vyžiadali aj obete na životoch. V tomto konflikte šlo o obec Farruch, ktorá leží v oblasti pod dohľadom vyslaných ruských jednotiek zodpovedajúcich aj za rozhraničenie znepriatelených strán a rešpektovanie frontovej línie ustanovenej po uzavretí prímeria 9. novembra 2020.
V šesť týždňov trvajúcej vojne, ktorá prímeriu predchádzala, prišlo o život viac ako 5500 vojakov. Konflikt sa skončil tým, že Azerbajdžan znovu získal oblasti obklopujúce Náhorný Karabach, ktoré boli od konca vojny v roku 1994 v područí Arménov. Prímerie sprostredkovalo Rusko, ktoré potom do daného regiónu vyslalo približne 2000 vojakov, ktorých povolalo do tzv. mierových síl.
Náhorný Karabach (Náhornokarabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenským dohľadom Arménska. O územie Náhorného Karabachu, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, vedú Arménsko a Azerbajdžan dlhoročný spor. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu od Azerbajdžanu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30 000 ľudských životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina - ani samotné Arménsko.