Systém civilnej ochrany a krízového riadenia by sa mohol reformovať
Úlohy a postavenie integrovaného záchranného systému by sa mohli nanovo definovať. Vypracovanie nového znenia zákona navrhuje Ministerstvo vnútra SR v Koncepcii organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027, ktorú v stredu schválila vláda. Súčasná legislatíva podľa rezortu poskytuje obmedzené možnosti pre rozvoj IZS. Lepšie riešenie rôznych typov udalostí z tiesňových liniek by mohla zabezpečiť transformácia koordinačných stredísk na integrované bezpečnostné centrá.
"Navrhuje sa budovať integrované bezpečnostné centrá ako spoločné pracoviská zástupcov hasičov, polície, zdravotníkov, civilnej ochrany a orgánov krízového riadenia (krízového štábu a bezpečnostnej rady), s možným zapojením mestských polícií s benefitom priamej koordinovanej spolupráce pri riešení akýchkoľvek udalostí ohrozujúcich životy, zdravie, majetok a životné prostredie," uvádza sa v materiáli.
K rozvoju IZS by mohlo prispieť aj plnohodnotné zapojenie dobrovoľníkov či spolupráca s akademickou obcou. Potenciál vidí predkladateľ tiež v oblasti pripravenosti a v oblasti realizácie opatrení civilnej ochrany. V rámci hlavných oblastí rozvoja sa štát plánuje zamerať na ďalšie rozširovanie technických možností pre ohlasovanie udalostí a stavov tiesne, napríklad prostredníctvom mobilnej aplikácie. Zámerom je aj budovanie koordinačných stredísk a štandardizácia postupov pri koordinácii viacerých záchranných zložiek.
Zaviesť by sa mohol tiež manažment kvality, ktorým by okrem kontroly postupov a procesov dohliadal aj na dostupné ľudské a materiálne zdroje, ako aj legislatívne a organizačné podmienky na zabezpečenie činností koordinačných stredísk. Predloženie a schválenie koncepcie patrí k míľnikom Plánu obnovy a odolnosti SR. Akčný plán realizácie koncepcie majú ministri vnútra a zdravotníctva predložiť na vládu do júna 2022.
Efektívnejšiu organizáciu civilnej ochrany a krízového riadenia by mohla priniesť reforma legislatívy, úprava kompetencií i zmena procesov riadenia. Potrebné je stanoviť jednotné metodické postupy, zlepšiť materiálne i personálne zabezpečenie, či rozširovať základňu dobrovoľníkov. Vyplýva to z priorít Koncepcie organizácie a rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027, ktorú v stredu schválila vláda.
"Hlavným cieľom koncepcie je zaviesť integrovaný a koordinovaný systém civilnej ochrany a krízového riadenia s využitím moderných technológií," uvádza sa v dokumente. Ako konštatuje rezort vnútra, hoci je gestorom civilnej ochrany, úloha ostatných rezortov je nezastupiteľná a pre dosiahnutie komplexného prístupu je potrebná ich spolupráca.
Ďalším cieľom je budovať systém civilnej ochrany a krízového riadenia pre zvyšovanie odolnosti, adaptácie a zníženia zraniteľnosti spoločnosti a komunít voči pretrvávajúcim krízovým javom. Koncepcia spomína napríklad zmenu klímy a moderného rozvoja, mimoriadne udalosti a krízové situácie spôsobené prírodnými fenoménmi alebo ľudskou činnosťou. Stanovené ciele tiež podľa predkladateľa umožňujú modernizovať systém civilnej ochrany a krízového riadenia a adaptovať ich na nové výzvy modernej spoločnosti a technologického vývoja.
Poslednú koncepciu schválili ešte v roku 2008 s výhľadom do roku 2015. "Skutočnosť, že od ukončenia jej platnosti nebola prijatá ďalšia, je len jedným z mnohých symptómov absencie strategického plánovania v tejto oblasti štátnej správy v predchádzajúcom období," konštatuje predkladateľ. Na koncepciu nadviažu akčné plány, prvý na roky 2022 až 2023 by mal minister vnútra predložiť do konca novembra.