Slováci dôverujú schopnostiam Únie, vyplýva to z analýzy Inštitútu pre centrálnu Európu
Slovenskí občania sa cítia byť Európanmi, uvedomujú si benefity z členstva v EÚ a majú tiež dôveru v schopnosti Únie vo vybraných oblastiach. Vyplýva to zo zistení projektu Naša Európa - analýza postojov slovenskej verejnosti vo vzťahu k EÚ, ktorý realizoval Inštitút pre centrálnu Európu s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Riaditeľka Inštitútu pre centrálnu Európu Katarína Cséfalvayová uviedla, že prieskum, realizovaný v novembri 2021 prostredníctvom hĺbkových rozhovorov s reprezentatívnou vzorkou slovenskej verejnosti, potvrdil aj pretrvávajúce mýty a predsudky, ktoré sa s EÚ spájajú. "K nim sa za posledné roky nabaľovali aj dezinformácie, ktoré podporujú pocit zbytočnosti inštitúcií EÚ, alebo napríklad mýtus o nadrozmernosti európskeho byrokratického aparátu," uviedla Cséfalvayová.
Aká je budúcnosť Únie? Európski občania predložili svoje návrhy poslancom Európskeho parlamentu

Inštitútu pre centrálnu Európu na základe projektu preto apeluje na potrebu intenzívnej a efektívnej komunikácie so slovenskou verejnosťou. "Slovenskí občania očakávajú vysvetlenia slovenských pozícií k európskym témam, ako aj interpretáciu európskej agendy," uviedla Cséfalvayová.
Ako ďalej vysvetlila, existencia plánu na strategickú komunikáciu s rôznymi segmentami slovenskej spoločnosti sa javí byť urgentnou úlohou pre súčasnú politickú reprezentáciu, vzhľadom na vysokú mieru existencie rôznych dezinformačných aktivít v slovenskom verejnom priestore, kde začínajú prevládať skôr negatívne a skreslené postoje.