Nič nebude ako predtým, vstúpili sme do novej éry. Putin prekreslil svet, ale inak, ako chcel
Invázia vojsk ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu zmenila svet. Žijeme v nových, nebezpečnejších časoch. Éra po studenej vojne, ktorá sa začala pádom Berlínskeho múra, je už minulosťou.
Napísal to dlhoročný novinár BBC Allan Little, ktorý sa snaží terajšie dianie na Ukrajine zasadiť do historických súvislostí, vrátane spoločenských zmien v strednej Európe a vtedajšom Československu na konci 80. rokov. Little spomína, ako v novembri 1989 stál na snehom pocukrovanom Václavskom námestí v Prahe a sledoval, ako sa rodí nový svet. Národy komunistickej východnej Európy povstali v odpore proti svojim diktatúram. Berlínsky múr bol strhnutý a rozdelená Európa sa znovu zjednotila.
ONLINE: V Mariupole padajú bomby každých desať minút. Ruskí útočníci spustili paľbu na obyvateľov Chersonu
Nevenovali mu pozornosť
Disidentský dramatik Václav Havel v Prahe prehovoril k davu asi 400-tisíc ľudí z balkóna na druhom poschodí. Bol to vzrušujúci okamih, vo svojom tempe závratný. Ten večer sa komunistický režim zrútil a v priebehu niekoľkých týždňov bol Havel prezidentom nového demokratického štátu. "Už vtedy som cítil, že sledujem, ako sa svet mení - že to bol jeden z tých vzácnych okamihov, kedy viete, že sa vám pred očami pretvára svet," píše autor.
Ku koľkým takýmto okamihom došlo v dejinách Európy od Veľkej francúzskej revolúcie? Vtedy odhadoval, že asi k piatim. Rok 1989 bol šiesty.
Tento svet, zrodený v tých dramatických ľudových revolúciách, ale skončil, keď Putin nariadil ruským silám vstúpiť na Ukrajinu. Nemecký kancelár Olaf Scholz to označil za zeitenwende (zlomový bod), zatiaľ čo britská ministerka zahraničia Liz Trussová hovorila o "zmene paradigmy". Obdobie nevšímavosti sa podľa nej skončilo.
Jeden z najskúsenejších vojnových spravodajcov BBC Quentin Sommerville nedávno prechádzal troskami v Charkove. "Pokiaľ vám tieto taktiky nie sú povedomé, tak ste nedávali pozor," uviedol o ruskom bombardovaní. Sommervilleovi povedomé sú, strávil dosť času pod ruskou raketovou paľbou v Sýrii, aby ich sledoval veľmi dôsledne.
Zranenia po zásahu fosforovou bombou sú desivé. Macko opísal devastačné účinky vojnových zbraní
Akú veľkú pozornosť však povahe Putinovho režimu venovali vlády demokratického sveta? Dôkazy sa hromadili roky. Uplynuli dve dekády od doby, kedy vyslal do Gruzínska vojakov s tvrdením, že podporuje odtrhnuté regióny.
Neskôr poslal do britských miest špiónov s nervovo paralytickými látkami, aby zavraždili ruských exulantov. V roku 2014 napadol východnú Ukrajinu a anektoval Krym. Napriek tomu všetkému sa Nemecko a veľká časť EÚ uzatvárali do nezdravej závislosti na ruskom plyne. Stavbu plynovodu Nord Stream 2 schválili rok po anexii Krymu, aby posilnili dodávky.
Samoľúby Putin
Za nevšímavosť, na ktorú odkazuje Trussová, je vinná aj jej krajina. Londýn bol bezpečným prístavom pre ruské peniaze od čias, kedy bol premiérom John Major. Ruskí oligarchovia si tam uložili miliardy, prali špinavé peniaze, kupovali si v britskej metropole superluxusné súkromné domy, stýkali sa s politikmi a prispievali im do fondov a kampaní. Nikto sa príliš nepýtal na to, kde sa vzalo ich obrovské, náhle nadobudnuté imanie. Takže nie. Západné demokracie "nevenovali pozornosť" povahe hrozby, ktorá vyrastala na ich východnej hranici.
Zdá sa, že samoľúby bol aj Putin. Najskôr veril, že sa Západ nachádza v chronickom úpadku a je oslabený vnútorným rozdelením a ideologickým odporom. Dôkazom podľa nej bolo zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA, a tiež brexit. Vzostup pravicových autoritárskych vlád v Poľsku a Maďarsku bol ďalším dôkazom rozpadu liberálnych hodnôt a inštitúcií, zatiaľ čo odchod amerických vojsk z Afganistanu dokazoval, že slabnúca veľmoc opúšťa svetovú scénu.
Poradca ukrajinského ministra obrany pre TA3: Situácia je strašná, je to boj medzi civilizovaným svetom a zlom
Po druhé, Putin nesprávne vyhodnotil, čo sa dialo na jeho hraniciach. Odmietal uveriť tomu, že série demokratických povstaní v bývalých sovietskych republikách - v Gruzínsku (2003), na Ukrajine (2004-2005) a v Kirgizsku (2005), by mohli byť autentickým vyjadrením vôle ľudu. Pretože každé z nich malo za cieľ odstrániť skorumpované a nepopulárne promoskovské vlády, z pohľadu Kremľa bolo samozrejmé, že išlo o prácu zahraničných spravodajských služieb, najmä amerických a britských. Vnímal to ako pochod západného imperializmu na územie, ktoré právom a historicky náležalo Rusku.
A po tretie, Putin nepoznal vlastné ozbrojené zložky. Teraz je jasné, že očakával, že jeho "špeciálna vojenská operácia" bude dokončená za niekoľko dní. Mnoho západných bezpečnostných expertov ruská vojenskú neschopnosť udivila.
Situácii na Ukrajine sme sa venovali aj v nedeľnej diskusnej relácii V politike.