Je možné postaviť Putina pred súd kvôli vojne na Ukrajine? Takto sa riešia vojnové zločiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok na pôrodnicu a detskú nemocnicu za "vojnový zločin". Možno sa to nezdá, ale aj vojna má pravidlá, ako zdôrazňuje Medzinárodný výbor Červeného kríža. A tie sú obsiahnuté v Ženevských konvenciách a v mnohých ďalších medzinárodných zmluvách, zákonoch a dohodách.
Čo je vojnový zločin?
Vo vojne nemôžu byť civilisti úmyselne napadnutí, rovnako ako ani infraštruktúra, ktorá je životne dôležitá pre ich prežitie. Taktiež sú zakázané niektoré zbrane, keďže sú natoľko nepresné, že môžu zasiahnuť aj civilné ciele, alebo spôsobujú priveľké utrpenie. K takým zbraniam patria napríklad protipechotné nášľapné míny či chemické alebo biologické zbrane. Píše o tom BBC.
O chorých a ranených sa treba postarať, vrátane zranených vojakov, ktorí majú práva ako vojnoví zajatci. Iné zákony zakazujú mučenie a genocídu, teda úmyselný pokus zničiť určitú skupinu ľudí. Závažné trestné činy počas vojny, ako je vražda, znásilňovanie alebo masové prenasledovanie skupiny, sú známe ako „zločiny proti ľudskosti“.
K akým zločinom došlo na Ukrajine?
Ukrajina uviedla, že ruský letecký útok na pôrodné a detské oddelenia v Mariupole bol vojnovým zločinom. Zahynuli pri ňom traja ľudia vrátane dieťaťa a 17 zamestnancov a pacientov bolo zranených. Objavili sa aj správy, že ruské jednotky sa zamerali na ukrajinských civilistov na úteku.
Pribúdajú dôkazy, že civilné oblasti Charkova zasiahli kazetové bomby, teda munícia, ktorá sa skladá z množstva menších bômb. Rusko ani Ukrajina sa síce neprihlásili k celosvetovému zákazu ich používania, no aj tak by sa tieto incidenty dali považovať za vojnový zločin. Britské ministerstvo obrany tvrdí, že Rusko použilo aj termobarické výbušniny, ktoré nasávaním kyslíka vytvárajú obrovské vákuum. Tieto ničivé výbušniny nie sú zakázané – ale ich úmyselné použitie v blízkosti civilistov by takmer určite porušilo vojnové pravidlá.
Mnohí odborníci tvrdia, že už samotná invázia je trestným činom v rámci konceptu agresívnej vojny. Zo spáchania vojnových zločinov obvinil ruského prezidenta britský premiér, Washington vyslovil obavy z chemického útoku zo strany Ruska.
Každá krajina má povinnosť vyšetrovať podozrenia z vojnových zločinov, niektoré národy to však robia viac ako iné. V Spojenom kráľovstve sa vyšší policajní dôstojníci ponúkli, že pomôžu pri zhromažďovaní dôkazov o potenciálnych zločinoch na Ukrajine.
Stíhanie podozrivých z vojnových zločinov
Od druhej svetovej vojny fungovalo niekoľko jednorazových súdov, jedným z nich bol aj tribunál pre vojnové zločiny spáchané po rozpade Juhoslávie. Vznikol aj orgán na stíhanie niektorých osôb zodpovedných za genocídu v Rwande, kde extrémisti v roku 1994 zabili 800 000 ľudí za 100 dní.
Dnes riešia Medzinárodný trestný súd (ICC) a Medzinárodný súdny dvor (ICJ) úlohy, ktoré vstupujú aj do vojnových záležitostí. Medzinárodný súdny dvor rozhoduje o sporoch medzi štátmi, nemôže však stíhať jednotlivcov. Práve na tomto súde začala Ukrajina konanie proti Rusku. Ak by tento súd rozhodol v neprospech Ruska, úloha vykonať tento rozsudok by pripadla Bezpečnostnej rade OSN. Problémom je, že by Rusko ako jeden z piatich stálych členov BR OSN mohlo vetovať akýkoľvek návrh na jeho sankcionovanie.
Medzinárodný trestný súd vyšetruje a stíha jednotlivých vojnových zločincov, ktorí nie sú postavení pred súdy jednotlivých štátov. Ide o moderného a trvalého nástupcu Norimbergu, kde stíhali najdôležitejších preživších nacistických vodcov. Práve Norimberg upevnil zásadu, že štáty sa môžu dohodnúť na zriadení špeciálneho súdu na dodržiavanie medzinárodného práva.
Medzinárodný trestný súd
Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan tvrdí, že existuje rozumný dôvod domnievať sa, že na Ukrajine boli spáchané vojnové zločiny a povolenie vyšetrovať ich má od 39 štátov. Vyšetrovatelia sa budú zaoberať minulými aj súčasnými obvineniami – siahajúcimi až do roku 2013, teda ešte pred ruskú anexiu Krymu. Ak existujú dôkazy proti jednotlivcom, prokurátor požiada sudcov ICC, aby vydali zatykače. V tom prípade by ich mohli postaviť pred súd, ktorý by sa konal v Haagu.
Tu sa ukazujú praktické obmedzenia právomoci súdu. Ten nemá vlastnú políciu a spolieha sa na štáty, ktoré zatknú podozrivých. Rusko však nie je členom súdu, stiahlo sa v roku 2016. Prezident Putin teda nevydá žiadneho podozrivého. Ak by podozrivý odišiel do inej krajiny, mohol by byť zatknutý – ale to je len "keby".
Môže byť Putin stíhaný?
Je oveľa jednoduchšie pripísať vojnový zločin vojakovi, ktorý ho spáchal, ako vodcom, ktorí im prikázali strieľať. Medzinárodný trestný súd však môže stíhať aj prečin „vedenia agresívnej vojny“. Ide o trestný čin neoprávnenej invázie alebo konfliktu, ktorý presahuje ospravedlniteľné vojenské akcie v sebaobrane.
Medzinárodný trestný súd vznikol v Norimbergu po tom, čo sudca vyslaný Moskvou presvedčil spojencov, že nacistickí vodcovia by mali čeliť spravodlivosti za „zločiny proti mieru“. Philippe Sands, odborník na medzinárodné právo z University College London tvrdí, že ICC nemôže stíhať ruských vodcov, pretože krajina nie je signatárom súdu. Teoreticky by Bezpečnostná rada OSN mohla požiadať Medzinárodný trestný súd o vyšetrenie tohto trestného činu. Ale tento krok by mohlo opäť vetovať Rusko ako jeden z piatich stálych členov rady.
Existuje teda nejaký iný spôsob, ako stíhať jednotlivcov? Efektívnosť Medzinárodného trestného súdu – a spôsob, akým sa medzinárodné právo prejavuje v praxi – nezávisí len od zmlúv, ale aj od politiky a diplomacie. Sands spolu s ďalšími odborníkmi tvrdí, že rovnako ako v Norimbergu, riešenie opäť spočíva v diplomacii a medzinárodnej dohode. Preto vyzýva svetových lídrov, aby zriadili jednorazový tribunál na stíhanie zločinu agresie na Ukrajine.