Prvý krok na Ukrajine pripomína obsadenie Sudet. Putinove plány nepoznáme, pripomína historik
O skutočných plánoch ruského prezidenta Vladimira Putina s Ukrajinou sa môže Západ zatiaľ len dohadovať. Postup šéfa Kremľu je ale porovnateľný s obsadením československého pohraničia nacistickým Nemeckom v októbri 1938, ktoré z Československa urobilo bezbranný štát.
Vyhlásil to v rozhovore so zahraničnými novinármi nemecký vojenský historik Sönke Neitzel. Povedal tiež, že od roku 2014, kedy na východe Ukrajiny vypuklo povstanie proruských separatistov a kedy Rusko anektovalo ukrajinský autonómny polostrov Krym, sa Kyjev na vojnu veľmi dobre pripravil, preto teraz dokáže klásť ukrajinská armáda odpor.
„Analýzy ukazovali, že ruská armáda už nie je sovietska, že je modernizovaná, má špeciálny sily, výsadkové jednotky a že počas niekoľkých dní vyradí ukrajinskú armádu a komandá ovládnu Kyjev a zadržia ukrajinskú vládu,“ povedal Neitzel. „Teraz vidíme, že akcie špeciálnych jednotiek zlyhali a že Ukrajina sa od roku 2014 na vojnu veľmi dobre pripravila,“ uviedol.
„Ukrajina sama videla, že v roku 2014 bola vojensky bezbranná,“ povedal. Rusko vtedy bez odporu obsadilo Krym a na Donbase nedokázala ukrajinská armáda zastaviť separatistov. Ukrajinci preto podľa Neitzela využili nasledujúci čas na rekonštrukciu armády, kým Nemci nepochybovali o diplomacii.
Ako dlho vydrží ukrajinský odpor?
Jadro obnovy ukrajinskej armády je založené na technologickej pomoci Američanov a Britov, uviedol Neitzel. To, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je aj v dobe invázie schopný poskytovať rozhovory cez mobilný telefón, je podľa historika jasným dôkazom. „Je to očividne vďaka americkej šifrovacej technológii,“ vysvetlil skutočnosť, že Rusko nedokázalo ukrajinskú vládu pripraviť o komunikačné spojenie so svetom. „Ukrajina má aj spravodajské informácie od západných služieb. Môžeme predpokladať, že ukrajinské drony operujú na základe amerických informácií,“ uviedol.
Skoršia pomoc spoločne so súčasnými dodávkami zbraní a vojenského materiálu a tiež s pomocou západných služieb umožňujú Ukrajine účinne sa brániť. „To všetko vedie k pozoruhodnému ukrajinskému odporu. Otázkou ale zostáva, ako dlho môže Ukrajina vydržať. Vieme, že aj ukrajinské straty sú vysoké, istotne sú v štvormiestnych číslach, určite sú však nižšie ako ruské,“ povedal Neitzel.
O ruských umelcov zahraničie po invázii nestojí, nad ich kariérami sa vznášajú otázniky
Putina nenávidia aj tí, ktorí ho mali radi
Nejasné je podľa historika aj to, aké sú Putinove plány, ak na Ukrajine nakoniec zvíťazí. „Ukrajinci Putina neznášajú už teraz a tí, ktorí ho mali radi, ho teraz nenávidia tiež. Ukrajina je druhá najväčšia krajina Európy, ako ju chce kontrolovať? Západná Ukrajina má navyše veľkú tradíciu boja proti Sovietom,“ spomenul Neitzel nacionalistickú Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA) Stepana Bandery. UPA bojovala za druhej svetovej vojny proti Sovietom a tiež proti Nemcom, na ktorých stranu sa následne pridala.
„Putinovu stratégiu celkom nepoznáme, môžeme sa len pozerať do mapy. Prvý krok je očividne obsadenie územia východne od Dnepra, vojensky ho kontrolovať, a Ukrajinu odrezať od čiernomorského pobrežia,“ povedal Neitzel s tým, že k takému postupu sa dajú hľadať historické paralely. „Túto taktiku je možné porovnať so Sudetami v roku 1938, kedy obsadenie Sudet Nemeckom znemožnilo Československu obranu a urobilo z neho bezbranný štát,“ uviedol s pripomienkou postúpenia československého pohraničia Nemecku. K tomu bolo Československo donútené dohodou, na ktorej sa v Mníchove bez účasti českých diplomatov na rokovaní dohodli nacistický vodca Adolf Hitler a taliansky diktátor Benito Mussolini s predstaviteľmi Británie a Francúzska Nevillom Chamberlainom a Édouardom Daladierom.