Platnosť Kjótskeho protokolu predĺžili až do roku 2020
Cieľom zmluvy - jedinej svojho druhu - je obmedziť vypúšťanie skleníkových plynov. Tie sú podľa expertov spoluzodpovedné za súčasné zmeny klímy.

Pre bojovníkov proti klimatickým zmenám však ide len o čiastkové víťazstvo. Protokol vytvorený v roku 1997 v japonskom Kjóte totiž stále ratifikovali iba krajiny, ktoré sú v celkovom súčte zodpovedné len za 15 percent emisií takzvaných skleníkových plynov. K signatárom sa doteraz nepridali napríklad Spojené štáty, najväčší znečisťovateľ ovzdušia.
Ak by delegáti 12 dní trvajúceho stretnutia v Dauhe neprijali žiadnu dohodu, platnosť Kjótskeho protokolu by vypršala už tento rok. Pôvodným cieľom katarských rokovaní bolo vytvorenie novej zmluvy, ktorá by proti klimatickým zmenám bojovala komplexnejšie.