Prenikavý plač a krik. Do vlaku v Kyjeve sa nezmestia všetci, najskôr púšťajú matky s deťmi
Prenikavý plač detí sa miešal so štekotom traumatizovaných psov a krikom vojakov, ktorí sa snažili udržať poriadok, keď vlak o 14:07 do Ivano-Frankivska v utorok vošiel na kyjevskú hlavnú stanicu. Na prvom nástupišti stál tisíchlavý dav, ktorý sa hrnul k modrým vagónom a zúfale sa snažil zaistiť si drahocenné miesto na ceste na západ z ukrajinského hlavného mesta. Väčšina ľudí však nemala šancu sa do vlaku dostať.
"Pozrite sa na tie tváre okolo nás, sú úplne rovnaké ako na fotografiách z druhej svetovej vojny, a to je len niekoľko dní. Dokážete si predstaviť, čo bude za mesiac?" pýtala sa 48-ročná Taňa Novgorodská, historička umenia, ktorá v utorok popoludní dorazila na stanicu so svojou 15-ročnou dcérou. Kúpila si lístky na šesť rôznych vlakov, ale skoro zistila, že sú k ničomu, píše The Guardian. Na stanici sa uplatňuje iné pravidlo nastupovania: najprv matky s deťmi, potom ženy a potom starí ľudia. Ostatným bráni v ceste polícia a vojaci stojaci na stráži. Vlak sa rýchlo naplnil na prasknutie. Rodiny sa museli rozhodovať v priebehu zlomku sekundy - matky s deťmi smeli nastúpiť, ale prarodičia museli zostať na peróne.
Prenikavý plač a krik. Do vlaku v Kyjeve sa nezmestia všetci, najskôr púšťajú matky s deťmi
Utorok bol šiestym dňom vojny Vladimira Putina proti Ukrajine a medzi ľuďmi už prevládol strach. V prvých dňoch panoval pocit šoku a nedôvery. Potom prišla hrdosť z prekvapivo húževnatej ukrajinskej reakcie na útok a jednotu ukrajinskej spoločnosti. Úspech pri odrážaní počiatočného ruského útoku so sebou však nesie desivú neistotu. Keď zlyhal Putinov plán A, bude jeho plán B zahŕňať premenu Kyjeva v sýrsky Halab (Aleppo) alebo čečenský Groznyj?
Vzali si len príručnú batožinu
Pondelkový raketový útok na obytný blok v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov a ďalší, ktorý v utorok ráno zasiahol hlavné námestie, prinútili mnohých obyvateľov Kyjeva, aby si uvedomili, čomu by mohla metropola čeliť už za niekoľko dní. V utorok došlo k ďalšej pripomienke obrovskej sily, proti ktorej Ukrajina stojí, keď raketový úder zasiahol kyjevskú televíznu vežu a údajne zabil najmenej päť ľudí. Veža sa nachádza v blízkosti pamätného miesta Babyn Jar, ktoré pripomína obete z rovnomennej rokliny, kde nacistickí vojaci za druhej svetovej vojny zmasakrovali až 150-tisíc ľudí - vrátane viac ako 30-tisíc Židov. Ruské ministerstvo obrany vyzvalo obyvateľov ukrajinského hlavného mesta, aby ušli, a pohrozili náletmi na množstvo cieľov.
Rovnako ako mnohí iní i Novgorodská podcenila krutosť a barbarstvo invázie a ignorovala tých, ktorí jej hovorili, že by mala odísť. I keď začali padať rakety, rozhodla sa zostať a vydržať. V utorok však zmenila názor, keď videla zábery raketových útokov na civilnú oblasť Charkova. "Uvedomili sme si, že je to možno posledná šanca, ako sa dostať preč. Osobne by som zostala a snažila sa bojovať, ale myslím, že pokiaľ máte deti, mali by ste odísť," povedala. Na cestu, ktorá sa môže nakoniec predĺžiť na neurčito, si s dcérou vzali len malú príručnú batožinu.
ROZHOVOR: Zelenského má zabiť Wagnerova skupina. V komande sú i hrdlorezi, hovorí Macko
V tlačenici, ktorá sa vytvorila pri príjazde vlaku, sa mnohí ani nepokúšali nastúpiť. A zatiaľ čo sa z hlúčiku okolo dverí jednotlivých vagónov ozývali prosebné náreky, o pár metrov ďalej stál pár stredného veku s kufrom a päťlitrovou fľašou vody a vedľa nich nervózne funel ich hnedý boxer. Muž Jurij hovoril, že ich deti žijú v Mníchove, a že ich už niekoľko týždňov prosia, aby opustili Ukrajinu. On ale rovnako ako väčšina tamojších ľudí jednoducho neveril, že by bol Putin schopný rozpútať takúto vojnu, aká práve prebieha.
Prvú noc prežili v pivnici
Prvú noc útoku prežili s manželkou v pivnici činžiakového domu, kde bývajú. Bola tam hrozná zima, žiadny záchod, a pivnica sa im nezdala príliš stabilná. A preto ďalšiu noc spali v kúpeľni svojho bytu na deviatom poschodí a dúfali v najlepšie. Keď v pondelok videli zábery raketových útokoch na Charkov, rozhodli sa utiecť. "Mám strach z toho, čo príde, a naozaj sa odtiaľto chcem dostať," uviedol Jurij. On a jeho manželka sú však príliš nízko v poradovníku, ktorý určuje nástup do vlaku - a príliš slušní, aby sa do neho pokúšali predrať. Nakoniec vlak so škrípaním kolies a syčaním dymu vyšiel zo stanice, len cez špinavé okná bolo ešte nejakú chvíľu vidieť tváre malých detí pritisknutých ku sklu.
Po príjazde na západnú Ukrajinu čaká mnoho ďalších vyčerpávajúca cesta k hraniciam s Poľskom, Slovensko alebo Maďarskom, kde ľudia tento týždeň hlásili niekoľkodňové čakacie doby. Jurij a jeho žena zostali na nástupišti spolu s tisícmi ďalších ľudí a dúfajú, že nabudúce budú mať viac šťastia. Starší muž s amputovanou nohou sa potácal ešte niekoľko hodín a pokúsil sa získať miesto v ďalšom vlaku na západ. O kúsok ďalej sa zúfalo objímal plačúci pár. Dievčina sa sklesnuto opierala o stĺp a slzy jej padali na mačku, ktorú držala v náručí.
Vlaková stanica je jedným z mála miest prekypujúcich aktivitou v Kyjeve, ktorý bol ešte pred týždňom plne funkčný, žijúcou európskou metropolou, ale teraz sa zmenil na mesto duchov. Chreščatyk, široká ulica, bola v utorok takmer úplne opustená. Väčšina obchodov je zatvorená, jedinou známkou života sú rady pred lekárňami.
Na okraji mesta sa každým dňom objavujú ďalšie a ďalšie kontrolné stanovišťa. V utorok armádne žeriavy zdvíhali na ceste betónové bloky, aby na niekoľkých miestach vytvorili barikády. Hlavné stanovisko strážia profesionálni vojaci, zatiaľ čo stovky menších stanovísk strážia nervózni dobrovoľníci, z ktorých mnohí nikdy predtým nedržali v ruke zbraň. Digitálne billboardy na okraji mesta hlásajú: "Putin prehral! Celý svet je s Ukrajinou," zatiaľ čo informačné tabule pri diaľnici oznamujú: "Teplota vzduchu +1°C, teplota vozovky +2°C, Rusi, ťahajte!".