Rusi Ukrajinu podcenili, rokovania však môžu odvádzať pozornosť
Rusko podcenilo ochotu Ukrajiny brániť sa a schopnosti ich ozbrojených síl koordinovane vzdorovať ruským silám. Zároveň podcenilo schopnosť Západu zjednotiť sa a prijať účinné opatrenia na podporu Ukrajiny v boji proti nim. Uviedol to bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky a bývalý predseda vojenského výboru NATO Petr Pavel.
Podľa neho uvedené skutočnosti ruský prezident Vladimir Putin výrazne podcenil, čo sa odrazilo na určite pomalšom postupe, než v aký ruské vojenské velenie dúfalo. Mierové rokovanie, ktoré sa uskutočnilo v pondelok v Bielorusku, bolo podľa českého armádneho generála skôr snahou ukázať z oboch strán dobrú vôľu než snahou Ruska ukončiť konflikt.
Rokovania môžu odviesť pozornosť
Takéto rokovanie môže podľa neho viesť čiastočne k odpútaniu pozornosti. Pokiaľ však súčasne s ním prebieha aj intenzívna ofenzívna operácia, nemôže sa hovoriť o skutočnej vôli k rokovaniu a hlavne k dohovoru. "To, čo chce prezident Putin, je známe. Chce zosadiť ukrajinskú vládu. Chce prinútiť Ukrajinu, aby prijala diktátorstvo v zmysle prijatia neutrality, pod ktorou si Rusko predstavuje demilitarizáciu a zrieknutie sa akejkoľvek ambície na možné budúce členstvo v NATO. Zároveň tým chce dostať Ukrajinu späť pod vplyv Ruska," domnieva sa Pavel.
Konfliktu sa podľa jeho slov nedalo zabrániť vyslaním mierových jednotiek už od roku 2014. "V tej dobe to, samozrejme, nedávalo zmysel. Vtedy to skôr chcelo monitorovaciu misiu v Donbase a prípadne na línii dotyku a medzi Krymom a Ukrajinou tak, aby nedochádzalo k žiadnym narušeniam Minských dohôd z jednej alebo z druhej strany. Ruská strana nesúhlasila s tým, aby akákoľvek misia – teda vrátane misie OBSE – pôsobila na celom území okupovaného Donbasu," konštatoval pre TASR.
Konflikt je rozsiahly
Čo sa týka jadrových zbraní, na jednej strane Pavel úplne chápe, že akákoľvek zmienka o nich a ich použití vzbudzuje veľké obavy nielen vo verejnosti, ale že sa tomu venujú aj politici. "Prezident Putin v posledných dňoch ukázal, že v jeho prípade je možné takmer všetko. Napriek tomu sa domnievam, že si veľmi dobre uvedomuje, že použitie jadrových zbraní, a to aj taktických, je prekročením hranice, za ktorou existuje riziko obrovského konfliktu s dôsledkami pre obe strany," povedal. Osobne to Pavel vníma ako politický nátlak na Ukrajinu a na jej západných partnerov, aby ju prestali podporovať.
Konflikt je podľa generála považovaný za najväčší od druhej svetovej vojny v Európe z dôvodu krajín, ktoré sú v ňom zainteresované. "Na jednej strane je 140-miliónové Rusko. Na strane druhej je viac ako 40-miliónová Ukrajina. Je to konflikt medzi krajinami, z ktorých jedna má obrovský jadrový arzenál. Zároveň je to konflikt, ktorý sa rozložil na obrovskom území. Ovplyvňuje životy množstva civilného obyvateľstva, čo napríklad bolo aj v bývalej Juhoslávii, ale predsa intenzita bojových operácii a riziko rozšírenia do ešte oveľa väčšieho konfliktu je omnoho väčšie, než bolo v prípade bývalej Juhoslávie," uzavrel český generál Petr Pavel.