Čo znamená Putinov rozkaz o jadrových silách? Niektorí analytici majú obavy
Mohol by ruský prezident Vladimir Putin po tom, čo na Ukrajinu vyslal svojich vojakov a tanky, použiť tiež jadrové zbrane? Túto otázku si v posledných hodinách kládli mnohí pozorovatelia v nadväznosti na rozkaz šéfa Kremľu uviesť takzvané odstrašujúce sily Ruska do "zvláštneho" bojového režimu. Podľa niektorých expertov teraz nemožno použitie jadrových zbraní vylúčiť, odborníci zároveň vysvetľovali, že Putinov nedeľný rozkaz zapadá do ruskej vojenskej doktríny a neznačí nutne úmysel vykonať nukleárny útok.
Denník The York Times si vo svojej analýze všíma i rozhodnutie Washingtonu neprijať recipročné opatrenia, ktoré by mohli viesť k ďalšimu zvýšeniu napätia. "Toto všetko ma znervózňuje," napísal v nedeľu na Twitteri popredný expert na ruský jadrový arzenál Pavel Podvig, ktorý pôsobí na Ústave OSN pre výskum odzbrojovania v Ženeve. Denník The Washington Post uvádza, že odborníci považovali Putinovo oznámenie za prvé svojho druhu od vzniku Ruskej federácie v roku 1991.
Fyzicky je to nemožné
Podvig však vysvetľuje, že Putinove slová je možné chápať ako vydanie "predbežného rozkazu", skôr ako aktívnu prípravu úderu. Takýto rozkaz uvádza do prevádzky systém, ktorý by prenášal prípadný pokyn na použitie jadrových zbraní. "Systém existuje aj v mierových časoch, ale obvody sú rozpojené. Takže fyzicky nemôžete vyslať príslušný signál, i keby ste chceli. I keď stlačíte gombík, nič by sa nestalo," uviedol Podvig.
Ako Putinovmu pokynu rozumie vedenie ruskej armády, však nebolo úplne jasné. Denník Financial Times uvádza, že podľa ruskej nukleárnej doktríny publikovanej v roku 2020 si Moskva vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane, okrem iného "pre prevenciu eskalácie vojenských operácií a ich ukončenie za podmienok, ktoré sú prijateľné pre Ruskú federáciu a jej spojencov".
Expert na jadrové zbrane z výskumného ústavu Atlantická rada Matthew Kroeing si myslí, že ruský prezident blufuje a postupuje presne podľa scenára pre takúto situáciu. "Toto je skrátka ruská vojenská stratégia, poistiť konvenčnú agresiu jadrovými vyhrážkami, známa tiež ako 'stratégia eskalácie s cieľom deeskalácie'," uviedol Kroening spomenutému britskému denníku. "Odkaz pre Západ je nasledujúci: 'Nemiešajte sa do toho, pretože môže situáciu vystupňovať na najvyššiu úroveň," dodal.
Predstavitelia Spojených štátov či NATO v nedeľu krok prezidenta Putina odsúdili ako zbytočné ohrozovanie bezpečnosti vo svete. Podľa denníku New York Times vývoj postavil amerického prezidenta Joea Bidena a jeho poradcov pred voľbu: "dorovnať" ruský krok a uviesť do vysokej pohotovosti vlastný jadrový arzenál, alebo Putinove slová do veľkej miery ignorovať. "Aspoň zatiaľ sa pán Biden rozhodol pre deeskaláciu. (...) Biely dom dal jasne najavo, že americký stupeň pohotovosti sa nezmenil," uvádza denník.
Obavy o Putinov úsudok narastajú
Ako podotýka WP, nedeľné oznámenie Putina ešte zvýšilo nevyspytateľnosť kríze okolo Ukrajiny. Podľa Samuela Charapa z výskumného inštitútu Rand Corporation si USA a ich spojenci musia dávať pozor, aby pri snahe zvýšiť pre Rusko ekonomickú cenu invázie nespustili špirálu nepredvídateľných reakcií a protiopatrení. "Hoci sú sankcie samy o sebe úplne opodstatnené... je možné, že si (Kremeľ) naše sanckie vyloží ako snahu poškodiť základny ruského štátu a zvrhnúť jeho vládu," uviedol odborník na vzťahy s Ruskom.
Ďalší analytici dávali explicitne najavo obavu z použitia jadrovej zbrane vo svetle vývoja ofenzívy na Ukrajine, ktorý podľa Západu nie je podľa ruských predstáv. "Putin je v ťažkej situácii... Jednou možnosťou pre neho je zastaviť dodávky plynu do Európy a dúfať, že to Európanov donúti sa sťahovať. Ďalšie možnosti je odpáliť jadrovú zbraň niekde nad Severným morom medzi Britániou a Dánskom a čakať, čo sa stane," uviedol spravodajskej spoločnosti BBC ruský vojenský analytik Pavel Felgenhauer.
"Je tu skutočná možnosť, že by sa Putin mohol uchýliť k jadrovým zbraniam, ak by naďalej zažívať vojenské neúspechy a bude sa politická situácia a diplomatická situácia v jeho očiach rútiť," upozornila zase Caitlin Talmadgeová, ktorá študuje nukleárnu politiku na Georgetownskej univerzite vo Washingtone.
Spustenie "zvláštneho režimu" ruských zastrašovacích síl zároveň ďalej rozvírilo úvahy o psychickom stave ruského prezidenta. Napríklad Podvig varoval, že na "niektorých miestach" aktuálne panuje "deficit racionálneho myslenia". Nárast obáv ohľadom Putinovho úsudku pozoruje aj politológ pôsobaci na Harvardskej univerzite Graham Allison, ktorý je okrem iného autorom známej štúdie o tzv. Karibskej kríze zo 60. rokov, kedy hrozilo vypuknutie jadrového konfliktu. Putinovo nedeľné rozhodnutie s odkazom na "agresívne výroky" západných činiteľov sa mu zdalo neúmerné a udivujúce. "Nedáva to zmysel," uviedol dneníku New York Times.