NATO zvyšuje počty vojakov vo východnej Európe, zhodli sa na tom lídri členských krajín
Severoatlantická aliancia vzhľadom na konflikt na Ukrajine opäť posilní svoju vojenskú prítomnosť na svojom východnom krídle, a to tisíckami vojakov síl rýchlej reakcie. V piatok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Cituje ho agentúra AFP. Krajiny NATO aktivovali obranné plány, "v dôsledku ktorých... vysielajú (niektoré) súčasti jednotiek síl rýchlej reakcie na súš, na more i do vzduchu," vysvetlil Stoltenberg. Vyslané posily podľa neho zahŕňajú tisíce vojakov a viac ako sto stíhačiek, ktoré budú nasadené v stave najvyššej pohotovosti na 30 rôznych miestach.
Ako píše agentúra AP, sily rýchlej reakcie NATO celkovo pozostávajú z približne 40-tisíc vojakov. Stoltenberg však uviedol, že Aliancia ich na svoje východné krídlo nevyšle všetkých. V súvislosti s bojmi na Ukrajine šéf NATO poznamenal, že tamojšie ozbrojené zložky statočne bojujú proti útočiacim ruským silám. "Stále je to nestabilná situácia. Ale vieme, že ukrajinské sily statočne bojujú a sú schopné spôsobiť škody ruským inváznym silám," povedal Stoltenberg po videosummite lídrov NATO.
O zvyšovaní počtu vojakov na východnej hranici informovali v spoločnom vyhlásení aj lídri 30 členských štátov NATO, z ktorého cituje stanica Sky News. "Nikto by sa nemal dať oklamať prívalom klamstiev od ruskej vlády," uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom po mimoriadnom piatkovom summite lídrov NATO, ktorý sa konal virtuálne. Lídri členských krajín NATO na summite vyhlásili, že Moskva o svojich zámeroch v spojitosti s Ukrajinou klamala.
Putin ohlásil začiatok vojenskej operácie proti Ukrajine vo štvrtok skoro ráno, keď európska časť Ruska "spala", poznamenala AFP. Urobil tak po tom, čo uznal dve promoskovské separatistické republiky na východe Ukrajiny za nezávislé.
Západ v reakcii na tento krok uvalil na Moskvu množstvo medzinárodných sankcií. Ukrajina i časť západných elít však tvrdia, že represie mali byť tvrdšie.