Čo je pandia diplomacia? Roztomilých čínskych veľvyslancov si zoo len prenajímajú
V roku 1972 Čína poslala dve pandy do Spojených štátov ako gesto dobrej vôle. Odvtedy prešlo 50 rokov. Zvieratá postupne nadobudli novú úlohu, na západe majú zmierniť autoritársky obraz Číny. Aká je história pandej diplomacie?
Nixon a Mao
Pred 50 rokmi predseda Komunistickej strany Číny Mao Ce-tung sľúbil prezidentovi Richardovi Nixonovi, že do Spojených štátov pošle dve veľké pandy. Mao urobil toto vyhlásenie vo februári 1972, keď Nixon navštívil Čínu, aby započal historické zblíženie oboch krajín. Píše o tom The New York Times.
Oznámenie podnietilo to, čo noviny The New York Times v tom čase opísali ako „zdvorilú vojnu“ medzi americkými zoologickými záhradami, ktoré súperili o to, ktorá bude hostiť roztomilé zvieratá. Tak sa začalo polstoročie takzvanej pandej diplomacie medzi Čínou a Spojenými štátmi. Časť amerického Kongresu si v súčasnosti kladie otázku, či netreba pandiu diplomaciu prehodnotiť.
Ročný poplatok
Pandia diplomacia funguje v súčasnosti takto: Čína požičia pandu zoologickej záhrade v Spojených štátoch alebo v inej krajine, následne zoologická záhrada platí ročný poplatok – zvyčajne 500 000 až jeden milión dolárov za kus. Zvieratá slúžia ako veľvyslanci dobrej vôle Číny, zatiaľ čo podľa odborníkov zmierňujú autoritársky obraz krajiny a odvádzajú pozornosť od správ o porušovaní ľudských práv.
„Je to mäkká sila,“ zhodnotil Andrew J. Nathan, profesor politológie na Kolumbijskej univerzite, ktorý sa špecializuje na čínsku domácu a zahraničnú politiku. "Pandy sú veľmi roztomilé a milé," povedal, "takže zapadajú do obrazu priateľskej diplomacie."
Mláďatá treba vratiť
V americkom Kongrese sa aktuálne rieši aj ustanovenie, že mláďatá pandy, ktoré sa narodili v zahraničí, musia byť v priebehu niekoľkých rokov odoslané do Číny. Čína pritom vybavuje pôžičky pre pandy priamo so zoologickými záhradami a nie s vládou USA.
Svet vidí genocídu, Čína prevýchovu teroristov. Ujgurský problém sa k olympijskej idyle nehodí
Návrh zákona o pandách hovorí aj o krokoch Číny voči Taiwanu, o potláčaní nesúhlasu v Hongkongu a zločinoch proti ľudskosti v súvislosti s Ujgurmi, moslimskou etnickou menšinou. Prezident USA Joe Biden nazval kroky čínskej vlády proti Ujgurom za genocídu, podobne ako administratíva exprezidenta Donalda Trumpa.
Čína aktualizovala svoje protokoly o pandách v roku 1984, aby stanovila, že pandy budú ponúkané na 10-ročné pôžičky, nie na neurčito, ako v prípade Ling-Ling a Hsing-Hsing, zvierat, ktoré Čína poslala do národnej zoologickej záhrady v apríli 1972.
Tá najlepšia starostlivosť
Keď sa v Spojených štátoch narodí mláďa pandy, zoologická záhrada musí Číne zaplatiť jednorazový poplatok vo výške 400 000 dolárov. Väčšina pánd je poslaná do Číny v priebehu niekoľkých rokov, hoci ich vek sa líši podľa zmluvy. V USA ostávajú tri pandy narodené v amerických zoologických záhradách: Xiao Qi Ji, ktorá sa narodila v Národnej zoo v roku 2020 a dvojčatá Ya Lun a Xi Lun, ktoré sa narodili v Zoo Atlanta v roku 2016.
Aj kvôli ústrednej úlohe, ktorú zohrávajú v geopolitike, majú pandy prospech z kvalitnej lekárskej starostlivosti a veľkého chovateľského úsilia v zariadeniach po celom svete. Americké zoologické záhrady zase ťažia zo zvýšenej návštevnosti a príjmov, ktoré pandy generujú, čo pomáha kompenzovať náklady na získanie a chov týchto zvierat.
V roku 2016 bola panda veľká vyškrtnutá zo zoznamu ohrozených zvierat a Medzinárodná únia na ochranu prírody ju povýšila na „zraniteľnú“. Keď sa vyhliadky na prežitie pandy zlepšili, podľa expertov sa zmenil aj čínsky prístup k diplomacii. Zvieratá tak začali slúžiť skôr ako štít pre porušovanie ľudských práv v Číne a nástroj mäkkej sily.
Zoologická záhrada v San Diegu mala pandy od roku 1996 do roku 2019, keď sa skončila jej zmluva s Čínou. Donald Lindburg, bývalý riaditeľ zoo pre výskumu pandy veľkej, povedal, že vysoká príťažlivosť týchto zvierat pre zoologické záhrady tkvie v jednoduchom princípe: „Boli veľmi obľúbené a prišlo sa na ne pozrieť veľa, naozaj veľa ľudí. Sú krásne."