Dlhý covid niektorých trápi aj rok po nákaze. Vedci sa obávajú, že omikron to zhorší
Nie je naň liek a mnohí doteraz nevedia, čo s ním. Takzvaný dlhý covid trápi niektorých pacientov aj rok po prekonaní nákazy, pre ľudstvo je ešte stále záhadou, ako vlastne vzniká a čo môže pomôcť. Experti sa obávajú, že pre vlnu vysoko nákazlivého omikronu, bude týchto prípadov pribúdať.
Viac než rok po prekonaní koronavírusu Rebekah Hoganová stále zažíva bolesti a únavu, pre ktoré nedokáže vykonávať svoju prácu ošetrovateľky. Matka troch detí z amerického štátu New York je jednou z mnohých, ktorých postihol takzvaný dlhý covid. Dlhotrvajúce zdravotné problémy vyvolávajú u Hoganovej pochybnosti. "Je to trvalé? Je toto nový normál?," pýta sa 41-ročná žena, žijúca neďaleko newyorského hlavného mesta Albany. "Chcem späť svoj život," dodala.
Podľa niektorých odborníkov by sa výskyt dlhého covidu mohol ešte viac rozšíriť v súvislosti s novým variantom omikronu. Príčiny chronických problémov po prekonaní nákazy stále nie sú úplne objasnené, niektorí experti však majú jasno v tom, že páchajú obrovské osobné i spoločenské škody, píše agentúra AP.
Syndróm, o ktorom toho ešte veľa nevieme
Podľa niektorých odhadov sa podobné dlhodobé problémy objavujú až u tretiny ľudí, ktorí prekonali Covid-19. Ani viac ako rok a pol po tom, čo sa o tomto fenoméne začalo hovoriť, nie je jasné prečo. Dôvodom by mohla byť autoimunitná porucha, čo by vysvetľovalo, prečo dlhý covid nepomerne často zasahuje ženy, ktoré sú náchylnejšie k tomuto problému.
Ďalším možným vysvetlením problémov od zhoršenej pamäti po neprirodzené sfarbenie prstov na nohách sú drobné krvné zrazeniny, ktorých vznik je spojovaný s nákazou. Vedci zároveň skúmajú, či môžu mať v tomto smere pozitívny vplyv aj vakcíny.
S prudkým rozmachom omikronu je však toto skúmanie naliehavejšie. Zatiaľ nie je jasné, či infekcia týmto vysoko nákazilvým variantom obnáša aj riziko vzniku dlhodobých symptómov. Záhadný syndróm býva väčšinou diagnostikovaný až niekoľko týždňov po prekonaní ochorenia. Niektorí experti sú ale toho názoru, že vlna dlhého covidu je pravdepodobná a že lekári by sa na ňu mali pripraviť.
Vedci majú niekoľko teórií
V rámci snahy objasniť príčiny dlhého covidu sa postupne vynára niekoľko hlavných teórií. Jedna spočíva v tom, že infekcia koronavírusom alebo zvyšky vírusu pretrvávajú aj po odoznení prvotného ochorenia, čo vedie k zápalom a stavu, ktorý dnes označujeme ako dlhý covid alebo postcovidový syndróm.
Ďalšia teória hovorí o možnej reaktivácii vírusov driemajúcich v organizme, ako vírus Epstein-Barrovej, ktorý spôsobuje mononukleózu. Na stole je ale aj hypotéza o tom, že po infekcii koronavírusom pretrváva aktivita protilátok, ktoré "omylom" útočia na bežné bunky.
Tím odborníkov v nemocnici Cedars-Sinai Medical Center v Los Angeles napríklad zistil, že niektorí ľudia po prekonaní Covidu-19 bez príznakov vykazujú zvýšené hladiny týchto "autoprotilátok" aj polroka po infekcii.
Profesorka juhoafrickej Stellenboschskej univerzity Resia Pretoriusová sa zase vo svojom výskume venuje možnému vplyvu mikrozrazenín v krvi, pričom ich u pacientov odhalila spoločne so zvýšenou hladinou bielkovín v krvnej plazme, čo zabraňuje ich normálnemu rozpadu. Domnieva sa, že tieto anomálie obmedzujú distribúciu kyslíka do rôznych častí tela a môžu spôsobovať väčšinu symptómov spájaných s dlhým covidom.
Stretnúť sa s ním môže takmer každý
Presná definícia tohto syndrómu zatiaľ neexistuje. Uvádzané príznaky tvoria širokú škálu od celkovej únavy cez problémy s pamäťou alebo dýchaním až po nespavosť, pričom značne rôznorodá býva aj dĺžka ich trvania. Zaznievajú tiež pochybnosti o tom, či je vždy spúšťačom koronavírus, alebo sú tieto symptómy spojené s inými chorobami.
Jasné sa však zdá byť to, že s dlhým covidom sa prakticky môže stretnúť každý bez ohľadu na vek či priebeh ochorenia. V rodine zdravotnej sestry Hoganovej ho v slabšej forme pociťujú aj deti. Na druhom konci Spojených štátov v Kalifornii zase bojovala s ochromujúcou únavou 64-ročná bývalá letuška Jacki Grahamová. Po prekonaní covidu ju o niekoľko mesiacov neskôr trápili problémy s dýchaním, strata čuchu a chuti a aj zvýšený krvný tlak. Na jeseň roku 2020 vraj zažívala takú únavu, že sa po rannom cvičení jógy musela vrátiť do postele.
Dnes Grahamová hovorí, že jej stav je výrazne lepší, na problémy aké zažívala však stále neexistuje žiadna overená liečba. Zmeniť sa to snaží aj tím imunobiologičky Akiko Iwasakiovej na Univerzite v Yale, ktorý skúša vakcínu na doteraz nezaočkovaných ľuďoch s dlhým covidom ako možnú formu liečby. Zmysel tejto štúdie Iwasakiová vysvetľuje tým, že skupiny zastupujúce pacientov pozorovali ústup príznakov u niektorých ľudí v nadväznosti na vakcináciu.
Omikron môže byť rizikom
Okrem toho sa v poslednej dobe objavili dva vedecké články, ktoré naznačujú, že očkovanie môže pomôcť predísť dlhému covidu alebo aspoň znížiť jeho intenzitu. Oba články vychádzajú z výskumu uskutočneného pred vzostupom omikronu a zatiaľ neprešli recenzným konaním, podľa nezávislých expertov sú však výsledky povzbudivé.
Čím liečime covid? Čaká sa na Paxlovid, za jedny z antivirotík sa pripláca skoro 50 eur
Jasných odpovedí je stále málo a tak ani budúcnosť pre ľudí trpiacich týmto syndrómom nie je zatiaľ príliš svetlá. Niektorí vedci sa obávajú, že dlhý covid sa u pacientov môže vyvinúť do podoby chronického únavového syndrómu, čo je dlhotrvajúca diagnóza bez lieku či schváleného liečebného postupu. Zároveň je podľa niektorých odborníkov zjavné, že dlhý covid bude mať obrovské dopady na jednotlivcov, systémy zdravotnej starostlivosti a ekonomiky po celom svete.
"Toľko ľudí prichádza o svoje živobytie a svoje domovy. Nemôžu pokračovať v práci," hovorí profesorka Pretoriusová. "Dlhý covid bude mať na našu ekonomiku pravdepodobne väčší dopad než akútny covid," dodala.