Zahraničný výbor rokoval s ukrajinským aj ruským veľvyslancom, uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu
Zahraničný výbor Národnej rady SR uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom pred vojenskou silou. Vyplýva to z uznesenia, ktoré prijali členovia výboru na utorkovom zasadnutí.
Nepodporili ho koaliční poslanci. Na výbor prišiel aj veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Igor Bratčikov a ukrajinský veľvyslanec v SR Jurij Muška. Člen výboru Juraj Blanár predložil uznesenie, ktoré prijala väčšina výboru.
Hovorí sa v ňom, že výbor podporuje uprednostňovanie rokovania pred akýmkoľvek silovým riešením. Odmieta tiež riešenie problému vojenskou silou, ale apeluje na výsostné diplomatické riešenie. "SR ako člen EÚ a NATO podporuje dôsledné dodržiavanie medzinárodných práv ako základ pre riešenie akéhokoľvek konfliktu, a preto odsudzuje tie akty, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom," píše sa ďalej v uznesení.
Návrh uznesenia mal aj podpredseda výboru Peter Osuský. Chcel, aby sa výbor zhodol na podpore Ukrajincov a tiež na tom, že odmieta uznať anexiu Krymu, "ktorá je výsledkom vojenskej agresie Ruskej federácie a hrubým porušením medzinárodného práva". Navrhoval tiež, aby sa výbor postavil za právo Ukrajincov rozhodnúť sa slobodne o svojom začlenení do bezpečnostných a ekonomicko-politických zoskupení. Jeho návrh výborom neprešiel.
Obaja veľvyslanci podľa Blanára potvrdili, že sú za diplomatické riešenie a že sú proti vojenskému riešeniu. Šéf výboru Marián Kéry ocenil konštruktívnu diskusiu na výbore. Zdalo sa mu, že veľvyslanec Ukrajiny odpovedal na otázky viac ako politik, nie ako diplomat. Kritizoval niektorých členov výboru za ich tvrdenia o tom, ako treba rešpektovať ambície Ukrajiny stať sa členom NATO. "Aj Slovensko malo ambíciu vstúpiť do NATO v roku 1999, ale ambícia nestačí, museli sme splniť prísne kritériá," uviedol.
Myslí si, že najbližších desať až 15 rokov nebude vstup Ukrajiny do NATO aktuálny. Ruský veľvyslanec deklaroval, že jeho krajina nemá žiadne agresívne plány voči Ukrajine. Veľvyslanec Ukrajiny zase poukázal na tvrdenia Ruska, že treba rátať aj s ich záujmami. Pýtal sa, či všetci musia počítať so záujmami Ruska a či netreba počítať aj so záujmami Ukrajiny.
Člen výboru Tomáš Valášek zhodnotil, že ruský veľvyslanec nevysvetlil, na základe čoho upiera nielen Ukrajine, ale aj Slovensku právo zvoliť si, ako a s kým sa chce brániť. "Lebo ultimáta Moskvy požadujú od všetkých nových členov NATO vrátane Slovenska, aby sa vzdali práva prijať vojenskú pomoc od spojencov bez súhlasu Moskvy. Čo je v priamom rozpore s našou dlhoročnou politikou a Chartou OBSE, ktorú ruská vláda podpísala. V tej je úplne jasne zakotvená sloboda výberu aliancií. A to je sloboda, ktorej by sme sa určite ako krajina nechceli vzdať a nemali by sme ju preto uprieť ani iným, ani Ukrajine," skonštatoval.