Merkelová sa môže stať sprostredkovateľkou pri riešení ukrajinskej krízy. Navrhla ju nemecká Ľavica
Dietmar Bartsch, spolupredseda frakcie strany Ľavica (Die Linke) v Bundestagu navrhol, aby sa exkancelárka Angela Merkelová stala sprostredkovateľkou pri riešení ukrajinskej krízy.
Vláda súčasného kancelára Olafa Scholza (SPD) podľa neho neplní takú sprostredkovateľskú úlohu, akú zohrával predošlý vládny kabinet. Podľa Bartscha by spolková vláda mala o jeho návrhu rokovať, aby spolu s Francúzskom navrhli Merkelovú ako možného sprostredkovateľa mieru medzi Ruskom a Ukrajinou.
Dôvera na oboch stranách konfliktu
V rozhovore pre mediálnu skupinu Funke, zverejnenom v utorok, Bartsch pripomenul, že Merkelová má dôveru na oboch stranách konfliktu a môže tak prispieť k upokojeniu situácie. Nemecko a Francúzsko sú účastníkmi tzv. normandského formátu, vytvoreného na riešenie konfliktu na Ukrajine.
Merkelová a vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande v roku 2015 sprostredkovali rozhovory o riešení ukrajinskej krízy. Potom sa lídri štyroch krajín – Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska – dohodli na súbore opatrení na realizáciu dosiahnutých dohôd, tzv. minských dohôd, ktoré tvorili základ pre riešenie konfliktu na východe Ukrajiny.
Rokovania nevyústili do dohody
Minulý týždeň, 10. februára, sa v Berlíne uskutočnili deväť hodín trvajúce rokovania politických poradcov normandskej štvorky, ktoré však nevyústili do dohody o spoločnom dokumente.
Zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Ruskej federácie Dmitrij Kozak vtedy označil situáciu za patovú. Podľa neho sa nepodarilo dosiahnuť, aby Kyjev súhlasil s priamym dialógom so samozvanými proruskými republikami v Donbase, ktorý by sa týkal budúceho štatútu regiónu v rámci postkonfliktnej Ukrajiny.
Ukrajinská strana nepovažuje súčasné vedenie samozvaných republík – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) – za legitímne, ale za dosadené Moskvou, a rokovať o štatúte DĽR a LĽR by bola ochotná až po slobodných voľbách.
Minské dohody počítajú nielen s prímerím, so stiahnutím zbraní, s amnestiou a obnovením ekonomických väzieb, ale aj s hlbokou ústavnou reformou na Ukrajine, ktorej výsledkom by mala byť decentralizácia moci s prihliadnutím na osobitné postavenie niektorých regiónov.
Západ, ale najmä USA, už týždne upozorňujú, že Rusko by mohlo napadnúť Ukrajinu, keďže v blízkosti jej hraníc sústredilo desaťtisíce svojich vojakov a v posledných dňoch vykonáva v južnom Bielorusku spoločné cvičenie s bieloruskou armádou.
Rusko tvrdenia o príprave invázie odmieta a napríklad aj prostredníctvom hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova pripomína, že Rusko pre nikoho nepredstavuje hrozbu. Peskov nedávno zároveň nevylúčil možnosť provokácií zo strany Západu na ospravedlnenie jeho tvrdení. Upozornil, že pokusy riešiť krízu na juhovýchode Ukrajiny silou môžu mať veľmi vážne dôsledky.