Päť základných faktov o napätí medzi Ruskom a Ukrajinou. Ako to vidí Putin a prečo je to aj vec USA?
Američania nariadili evakuáciu väčšiny personálu ambasády USA v Kyjeve. Reagovali tak na varovania, že ruská invázia na Ukrajinu môže prísť každým dňom. Prezident Joe Biden varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred „rýchlymi a vážnymi“ dôsledkami akejkoľvek takejto invázie.
Päť základných faktov o napätí medzi Ruskom a Ukrajinou. Ako to vidí Putin a prečo je to aj vec USA?
Rusko za posledných niekoľko mesiacov zhromaždilo pozdĺž svojej hranice s Ukrajinou okolo 100 000 vojakov. USA reagovali vyslaním niekoľkých tisícok vojakov do dvoch krajín susediacich s Ukrajinou, Poľska a Rumunska. Existuje precedens, prečo brať hrozbu vážne: Putin už v roku 2014 anektoval časť Ukrajiny na Kryme.
Zložitá história Ukrajiny ponúka návod, ako chápať zložitú situáciu, v akej je dnes táto krajina – a prečo je dlhodobo ohrozená. Tatsiana Kulakevich, odborníčka na východnú Európu z Univerzity Južnej Floridy, pre The Conversation zhrnula päť kľúčových bodov, ktoré treba mať na pamäti.
Vzťah Ukrajiny a Ruska
Ukrajina získala nezávislosť pred 30 rokmi, po páde Sovietskeho zväzu. Odvtedy sa snaží bojovať proti korupcii a preklenúť hlboké vnútorné rozdiely. Západný región Ukrajiny je vo všeobecnosti naklonený integrácii so západnou Európou. Východná časť krajiny uprednostňovala skôr užšie vzťahy s Ruskom.
Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou vyvrcholilo vo februári 2014, keď bol počas násilných demonštrácií zosadený ukrajinský proruský prezident Viktor Janukovyč. Približne v rovnakom čase Rusko násilne anektovalo Krym. Ukrajina bola v zraniteľnom postavení a s dočasnou vládou a nepripravenou armádou sa nevedela brániť.
Putin sa okamžite zameral na oblasť Donbas na východe Ukrajiny. Ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými vládnymi silami a Ruskom podporovanými separatistami si vyžiadal viac ako 14 000 obetí. Účasť na konflikte na Donbase však Rusko naďalej oficiálne popiera.
Postoj Ukrajincov
Ruská vojenská agresia na Donbase a anexia Krymu podnietili v spoločnosti podporu smerovania Ukrajiny západným smerom. Ukrajinská vláda oznámila, že požiada o členstvo v Európskej únii v roku 2024 a má tiež ambície vstúpiť do NATO.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý nastúpil do svojej funkcie v roku 2019, viedol svoju volebnú kampaň na platforme boja proti korupcii, hospodárskej obnove a mieru v regióne Donbas.
Podľa ukrajinského spravodajského webu RBC-Ukraine v septembri 2021 81 percent Ukrajincov uviedlo, že má negatívny postoj k Putinovi. Len 15 percent opýtaných Ukrajincov uviedlo opačné stanovisko.
Putinove vyhrážky inváziou
Putinovo rozhodnutie kumulovať armádu pozdĺž Ukrajinských hraníc je spojené aj s pocitom beztrestnosti. Putin má skúsenosti aj so západnými politikmi, ktorí presadzujú ruské záujmy a po odchode z funkcií sa zapájajú do podnikania v ruských spoločnostiach.
Západné krajiny uvalili na Rusko väčšinou symbolické sankcie okrem iného za zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2020 či obrovský kybernetický útok namierený proti zamestnancom amerických spoločností a vlády USA. Putin bez následkov podporil aj brutálny zásah bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka proti masovým protestom v hlavnom meste Minsk.
Putin neraz videl, ako sa niektorí západní politici sa prikláňajú k Rusku. Tieto spojenectvá môžu zabrániť západným krajinám vytvoriť jednotný front voči Putinovi. Napríklad bývalý nemecký kancelár Gerhard Schroeder sa počas svojho úradu zasadzoval za strategickú spoluprácu medzi Európou a Ruskom. Neskôr v roku 2017 nastúpil do ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť ako predseda predstavenstva.
K ďalším vysokým európskym politikom, ktorí presadzujú mäkkú pozíciu voči Rusku, patrí bývalý francúzsky premiér François Fillon a bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneissl. Obaja sa po odchode z funkcie dostali do predstavenstiev ruských štátnych spoločností.
Čo je v hre?
V januári 2021 zažilo Rusko jednu z najväčších protivládnych demonštrácií za posledné roky. Desaťtisíce Rusov protestovali na podporu vodcu politickej opozície Alexeja Navaľného po jeho zadržaní.
Putin považuje Ukrajinu za súčasť „sféry vplyvu“ Ruska, a nie za nezávislý štát. Tento pocit vlastníctva viedol Kremeľ k pokusu zablokovať vstup Ukrajiny do EÚ a NATO. Putin tiež využíva Ukrajinu ako páku, aby západné mocnosti zrušili sankcie.
Ruský útok na Ukrajinu by mohol podnietiť ďalšie diplomatické rozhovory, ktoré by mohli viesť k ústupkom v súvislosti so sankciami. Faktom však je, že náklady Ruska na útok na Ukrajinu by výrazne prevážili výhody.
Keďže invázia na Ukrajinu v plnom rozsahu je nepravdepodobná, Putin by sa mohol opäť viac sústrediť na boje medzi ukrajinskou armádou a Ruskom podporovanými separatistami na východe Ukrajiny.
Prečo sa konflikt týka USA?
Rusko anexiou Krymu a podporou konfliktu na Donbase porušilo Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Je to dohoda z roku 1994 medzi USA, Spojeným kráľovstvom a Ruskom, ktorej cieľom bolo chrániť suverenitu Ukrajiny výmenou za jej záväzok vzdať sa jadrového arzenálu.
Vojenská podpora Ukrajiny a politické a ekonomické sankcie sú spôsobmi, ako môžu dať Spojené štáty Rusku najavo, že kroky voči nezávislej krajine budú mať následky. V opačnom prípade existuje riziko, že Kremeľ by mohol podniknúť ďalšie vojenské a politické akcie, ktoré by ešte viac ohrozili európsku bezpečnosť a stabilitu.