Ostrihal sa a odišiel bojovať. Rodiny nezvestných Ukrajincov dúfajú, že sa vrátia

Syn Nadije Makarenkovej pred siedmimi rokmi zmizol. Stalo sa tak po tom, čo opustil domov neďaleko Kyjeva a odišiel bojovať proti Ruskom podporovaným povstalcom na východe Ukrajiny. Jeho matka dodnes nevie či žije, alebo zomrel. Rusko teraz zhromaždilo na hraniciach s Ukrajinou vyše 100-tisíc vojakov a Západ varuje pred možnou inváziou, pre ľudí ako je Makarenková je však vojna realitou už roky a jej koniec je v nedohľadne.

Rodiny nezvestných Ukrajincov sa stále nevzdávajú nádeje
Foto: TASR/AP (ilu)

Píše o tom agentúra Reuters. Nadija Makarenková so slzami v očiach spomína, ako sa jej 24-ročný syn seržant Anton nechal ostrihať a vo februári 2015 sa vydal na 800 kilometrov dlhú cestu na Donbas, aby sa pripojil k ukrajinským jednotkám bojujúcim proti povstalcom. O deväť dni neskôr sa jeho vojenský džíp dostal pod paľbu pri Debalceve, meste, kde sa odohrala kľúčová bitka vo vojne. Teda v konflikte, ktorý si podľa odhadov Kyjeva vyžiadal asi 15-tisíc mŕtvych, a vyvolal niekoľko kôl západných sankcií proti Rusku.

Nie je tu. Nenašli ho

"Povedali nám: Anton tu nie je. To bolo všetko. Nie je tu. To je všetko. Nenašli ho. Auto späť nezískali," opisuje Makarenková. Pri pátraní po synovi sa obrátila na armádu, Ukrajinskú tajnú službu (SBU), vládu aj úrad ombudsmana. Na súdoch bojovala za to, aby úrady uznali Antona za vojnového zajatca a on sa tak dostal na zoznamy pre prípadnú výmenu zajatcov. Odmietla identifikovať spálené telo, ktoré bolo predložené rodine. Mŕtvy mal podľa nej inú výšku, vek i zuby ako Anton.

Šesťdesiattriročná Makarenková stále dostáva Antonov vojenský plat, ktorý je približne 380 dolárov mesačne. Jeden zo súdov dospel k záveru, že je držaný v zajatí. Pre SBU je nezvestný v boji. Pre ostatných je pochovaný na východe Ukrajiny. "Pre mňa sa to ale ešte neskončilo," hovorí jeho matka. "Stále mám pocit, že sa naraz otvoria dvere... Viem, že nimi prejde. Rozhodne," dodáva.

Boje na východe Ukrajiny vypukli v roku 2014 po tom, čo Rusko - nahnevané zvrhnutím promoskovského prezidenta pri vtedajších protestoch - anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo separatistov z Donbasu. Západ uvalil na Rusko sankcie a teraz hrozí ďalšími opatreniami, pokiaľ znovu napadne Ukrajinu. Moskva taký plán odmieta, ale požaduje od Západu bezpečnostné záruky, vrátane záväzku, že nikdy nedovolí vstúpiť Ukrajine do NATO.

Psy a mačky pomáhajú vojakom Foto: TASR/AP (ilu)

Rusko zadržiavanie poprelo

Uprostred intenzívnej diplomacie, ktorej cieľom je zabrániť vypuknutiu plnohodnotnej vojny, vyzval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj k novej výmenej zajatcov. Jedným z oslobodených v roku 2019 je ukrajinský filmový režisér Oleh Sencov, ktorý bol päť rokov väznený v Rusku. "Rusko pokračuje v zatýkaní a únosoch našich občanov. Musíme za nich bojovať. Prepustenie zadržaných a boj proti ruskej agresii sú jedna a tá istá vec," hovorí filmár.

Darja Morozovová, ktorá sa venuje právam väzňov v povstalcami ovládanom Donecku, poprela, že by s nimi bolo zaobchádzané zle. Tvrdí, že jej strana konfliktu sa rovnako usiluje o prepustenie 94 ľudí zadržiavaných Ukrajinou. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či má Rusko informácie o ukrajinských vojakoch alebo civilistoch zadržiavaných povstalcami, a či je Moskva ochotná pomôcť zorganizovať výmenu, odpovedal: "Tak to nie je. Rusko s tým všeobecne nemá nič spoločného. Na Ukrajine si v posledných rokoch zvykli prisudzovať svoje vlastné problémy Rusku. My sme si na to zvykli."

Pátranie je zatiaľ neúspešné

Ukrajinský prezidentský úrad, ministerstvo obrany ani SBU na žiadosti o komentár neodpovedali. Nereagovali ani na otázku, či boli na Ukrajine zadržaní nejakí Rusi alebo povstalci. Ukrajinská ombudsmanka uvádza, že separatisti zadržiavajú 314 Ukrajincov, vrátane 44 vojakov. Ďalších 258 ľudí je klasifikovaných ako nezvestných v boji. Anton Makarenko medzi nimi nie je.

Chýba medzi nimi aj Juraj Konovalov, vysokoškolský učiteľ, ktorý mal 54 rokov, keď sa pridal k dobrovoľníckej jednotke na východe Ukrajiny. Utrpel zranenie 29. augusta 2014, kedy boli v Ilovajsku obkľúčené a zabité stovky ukrajinských vojakov. Jeho osud zostáva nejasný.

Konovalova sestra Tetjana Melniková od toho času podporu ich starého otca, organizuje testy DNA a návštevy márnic, odháňa podvodníkov ponúkajúcich pochybnú pomoc s jeho nájdením, a bojuje s úradmi pre údajný dlh na daniach svojho brata. "Ako by nestačil náš smútok, musíme sa vyrovnávať aj s takýmito vecami," uviedla Melniková, ktorá pred piatimi rokmi spolu s ďalšími ženami šila maskovacie siete pre frontovú líniu. Rovnako ako Makarenková sa odmieta vzdať nádeje. "Vojna sa ešte neskončila. Nemáme ešte prístup k tým územiam. Kto vie, koho tam raz nájdeme," hovorí.

Viac si o rusko-ukrajinskom konflikte môžete pozrieť v relácii Téma dňa.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok