ROZHOVOR: Zmluva s Američanmi? Zľakla sa aj prezidentka, ktorá už asi kalkuluje s podporou vo voľbách, hovorí generál Macko
V NATO sme boli dlho čierny pasažier. Teraz sa snažíme nahovoriť si, že bude lepšie zaliezť niekam a veci sa vyriešia samé. Nevyriešia, myslí si generál Pavel Macko, predseda strany Občianski demokrati Slovenska.
Názor na obrannú zmluvu s USA ste už deklarovali viackrát s tým, že podľa vás ide z hľadiska medzinárodného zmluvného práva a zvyklostí o typickú statusovú zmluvu a dohody okolo nej sú politikárčením. Ako ale vnímate súčasný stav, kedy sa stala jednou z najdiskutovanejších tém na Slovensku? Referendum k tejto veci zatiaľ nebude, pani prezidentka ale povedala, že ak dostane podpisy na petičných hárkoch, bude ich akceptovať. Na ústavný súd sa neobrátila, no žiada interpretačnú doložku.
Dianie okolo dohody s USA v plnej nahote odkrylo hlboký problém, ktorý na Slovensku máme. Prechádzame si krízou identity a geopolitického ukotvenia, sme krajina v rozklade. Po osamostatnení sme dlho hľadali, kam sa chceme zaradiť a či chceme demokraciu bez karpatskej a postsovietskej príchute. Nakoniec medzi politikmi zvíťazila stratégia integrovať sa do euroatlantických štruktúr, u bežných ľudí vyhral ekonomický pragmatizmus. EÚ pre nich znamená lepší život a NATO akúsi povinnú jazdu a možnosť zrušiť povinnú vojenčinu. Chceli sme byť v zóne prosperity, ale aby nás to veľa nestálo. Po páde mečiarizmu prišla na chvíľu zlatá integračná éra, ale aj privatizačná korupcia. Trvalo to len krátko. Už s nástupom Fica sme stratili dych. Boli sme v NATO a EÚ, náš cieľ bol splnený a novú víziu nikto nechcel. Za 18 rokov od vstupu sme nedokázali formulovať náš národný záujem, kým chceme byť a čo chceme presadzovať v rámci NATO a EÚ. Mnohí spojenci budovali svoju štátnu identitu stáročiami. Nám to chýba, preto vajatáme a oportunisticky meníme strany. Priznajme si, že prvú česko-slovenskú republiku nám vybojovali Česi, v československých légiách ich bolo vyše 90 %. Vojnový slovenský štát nám prihral Hitler a súčasnú samostatnosť Mečiar ani nechcel. Skutočne sme sa vzopäli a jasne vymedzili len v SNP. Toto všetko sa prejavuje a kulminuje práve teraz. Keď Rusi anektovali Krym, robili sme analýzu našej zraniteľnosti.
Čo vám z nej vyšlo?
Keď sme plánovali sériu cvičení Slovenský štít, modelovali sme, ako by sa mohlo stať, že budeme ohrození a pomocou hybridného pôsobenia paralyzovaní. To sa práve deje. Rusko vyvíja dlho hybridné aktivity a má tu silných spojencov. Viacerí boli len prvé obete a dnes už bojujú pod cudzou vlajkou. Tak sme to predpokladali už v roku 2015. Pri prvých problémoch ako euroval nám už EÚ nebola dosť dobrá. V NATO sme boli dlho čierny pasažier. Teraz sa snažíme nahovoriť si, že bude lepšie zaliezť niekam a veci sa vyriešia samé. Nevyriešia.
Dnešný postoj vlády sa zdá byť jasnejší ako pri iných témach. Ako sa pozeráte na jej komunikáciu k tejto téme?
Vláda je slabá a chýba nám aspoň priemerný líder. Hanbia sa priznať, že USA a celé NATO sú naši spojenci. Nie sú dokonalí, ale sú to spojenci. Namiesto o upevňovaní spojenectva a praktickej spolupráci sa handrkujeme o detailné ustanovenia zmluvy, ktorým málokto z diskutujúcich rozumie. Nenašiel sa jediný politický líder, ktorý by to kľudne a rozumne, bez útokov na oponentov vysvetlil. Zľakla sa aj prezidentka, ktorá už asi kalkuluje s podporou v budúcich prezidentských voľbách. Skrýva sa za nejakú doložku a mlčanie, namiesto toho, aby využila svoju váhu v spoločnosti a pokojne to ako hlava štátu vysvetľovala občanom. Veď je hlavná veliteľka ozbrojených síl.
Ako podľa vás zareaguje americká strana práve na túto doložku? Nemusí ju síce podpísať, ale nezneistí ju?
Američania sú na takéto diskusie zvyknutí. Oni sami sú dosť byrokraticky rigidní. Robil som medzivládne dohody a kontrakty aj s Ruskom. Bolo to podobné. Veľké krajiny majú skostnatený aparát, ale nakoniec sa nejaké zmeny dajú vynegociovať. Takže toto nebol nejaký diktát, ako tvrdia odporcovia zmluvy, skôr zotrvačnosť. Doložku asi zoberú na vedomie a možno pripoja aj svoju. Podstata sa tým nezmení. Mohli by aj odstúpiť od podpisu, ale neurobia to. Potvrdili by tým paranoju a zámerné dezinformácie odporcov zmluvy.
Čo znamená pre našu bezpečnosť, ale aj z pohľadu zabezpečenia východnej hranice Únie, keďže sme jedinou krajinou na východnej hranici, ktorá takúto zmluvu s Američanmi nemá?
Technicky sa nič veľké nedeje. My nie sme schopní sa sami efektívne brániť ani menšej hrozbe. Potrebujeme spojencov. Našťastie máme geografickú polohu a terén, že nie sme na hlavnom strategickom smere. Nech by hrozba prišla od hocikadiaľ, NATO by možno malo čas reagovať. Je to ale silný politický postoj, ktorý signalizuje spojencom v NATO, nielen Američanom, že máme problém a nie sme spoľahlivý spojenec. Ak by to trvalo dlhšie, všimnú si to aj investori. Tí serózni s dlhodobými plánmi sem chodili preto, lebo mali výhľad stabilného a bezpečného prostredia. Budú ochotní dlhodobo investovať v krajine, ktorá politickou atmosférou a praktickými kromi vyzerá, že chce opustiť zónu stability a vydať sa do neznáma?
Čiže je pre nás nevyhnutná?
V tomto štádiu už sa to láme. Nepotrebujeme tu momentálne amerických vojakov. Ale jej uzavretie by bol silný upokojujúci signál hlavne pre ostatných spojencov, ani nie tak USA. USA je najväčší reálny prispievateľ do vojenských spôsobilostí NATO a našej bezpečnosti. Ak dve najsilnejších strany ostro deklarujú, že tu spojencov nechceme a vláda mlčí, je to signál, že v prípade skutočnej krízy nemôžu s našou pomocou počítať. Ich občania sa začnú pýtať, prečo by sa oni v prípade potreby mali angažovať v náš prospech. Zostaneme sami.
Kritici jej však vyčítajú že umožňuje v určitých lokalitách pomerne veľkú autonómiu amerického vojska.
Nemyslím si. Je to rámcová dohoda, všetky vstupy na naše územie podliehajú rozhodovaniu ústavných orgánov SR. Nepoužíval by som slovo autonómia, lebo ide skôr o integritu. Velil som spojeneckým vojskám 14-tich krajín na Kapverdách a mali sme presne rovnaké podmienky. Dokonca aj miestny premiér alebo guvernérka ostrova, keď chceli navštíviť naše vojská, požiadali cez styčného dôstojníka o návštevu. Ja som ich aj s delegáciou sprevádzal v danom objekte. Mali sme dopredu dohodnuté časti letísk, kde sme si zriadili zhromaždiská techniky, tranzitné ubytovanie, zoradiská. Mali sme vyčlenené časti prístavov na vyloďovacie operácie, ďalšie objekty a priestory, kde sme zriadili poľné tábory podľa našich štandardov. Všetko sme si riadne prevzali od hostiteľskej krajiny a na konci opäť jeden objekt po druhom odovzdali. Mali sme ich celý čas pod svojou výlučnou kontrolou a zodpovednosťou. Inak by to ani nešlo.
Tie zmluvy s ďalšími krajinami sú obdobné, alebo sa v niečom líšia?
Zmluvy DCA vychádzajú z jedného vzoru. Nie sú identické, ale nie sú ani zásadne odlišné. Finálna negociácia prináša špecifiká pre jednotlivé krajiny, ale podstata je rovnaká. Samozrejme, oponenti si budú účelovo vyberať tie odlišnosti, ktoré sa im zdajú v neprospech SR, tie ktoré sú pre nás výhodnejšie zamlčia. Je to všetko len kamufláž skutočných úmyslov. Nakoniec aj tak povedia, že oni sú apriori proti USA a akejkoľvek dohode s nimi. Tak načo potom ten cirkus? Napríklad KOZ SR uviedla bez argumentov, že odmietajú zmluvu ako celok. To nie je pripomienka, ale politické stanovisko.
Na základe článku 3 dohody „sú ozbrojené sily USA oprávnené operačne riadiť dohodnuté zariadenia a priestory na účely prístupu a používania ozbrojenými silami USA, dodávateľmi USA, závislými osobami a inými podľa vzájomnej dohody“. Na základe článku 11 dohody by sa lietadlá, plavidlá a vozidlá mohli voľne pohybovať po území SR a nepodliehali by prehliadke bez súhlasu USA. To je zrejme jeden z hlavných argumentov odporcov zmluvy.
Je to štandard. Keď dočasne premiestnite ucelenú jednotku OS SR z jedného útvaru k inému, napríklad na stráženie muničného skladu, dostanú k dispozícii nejakú budovu alebo jej časť. Tam si zriadia svoj rajón, svoj sklad zbraní, svoj sklad materiálu, ak majú techniku, aj svoj park techniky, do ktorého im nikto nelezie. Za celý objekt je zodpovedná takáto jednotka a operačne si ho riadi. Môžeme mať spoločné štáby, ak je potreba, ale jednotky sa nemiešajú. Prečo by to pre Američanov alebo iných spojencov malo byť inak ako v našej vlastnej armáde? Skôr naopak, sú to vojaci vysielajúcej krajiny, ktorí tu plnia nejaké úlohy. Majú svojich veliteľov, svoj rajón, svoju zodpovednosť a úlohy, ktoré dostávajú od národného, alebo spoločného nadriadeného veliteľa.
Aké komplikácie môže táto zmluva znamenať pre naše vzťahy s Ruskom? Je to postavenie sa na "opačnú stranu"?
Veď to nie je zmluva proti Rusku, formálne ani vecne. Rusko nie je pre NATO nepriateľ, aj keď my sme v ruských strategických dokumentoch označovaní za nepriateľov. S USA sme predsa spojenci v rámci NATO už od roku 2004 a máme aj ďalšie bilaterálne a multilaterálne vzťahy. Touto zmluvou sa na našom medzinárodno-politickom postavení a geopolitickom začlenení nič nemení. Rusko je pre nás dôležitý partner a členské krajiny NATO vrátane USA a Kanady sú naši politickí a vojenskí spojenci. Táto zmluva len upravuje pravidlá spolupráce.
V súvislosti so zmluvou sa ale špekulovalo napríklad aj o tom, že na jej základe by sa mohli u nás cvičiť ukrajinskí vojaci.
Je to nezmysel. Podľa ktorého článku by na to mali mať Američania oprávnenie? Veď aj oni sami musia hlásiť počty jednotiek, vojakov a techniky, aj keď sem prichádzajú iba na cvičenie. Vstup ukrajinských vojakov na výcvik by musela povoliť vláda podľa Ústavy SR a takto to celé roky už funguje. Ak by sme sa rozhodli cvičiť u nás ukrajinských vojakov, bude to výsostne naše rozhodnutie. Či by pri tom pomáhali americkí vojaci alebo nie je nepodstatné, lebo aj oni tu môžu byť len s naším súhlasom. My sme Ukrajincov cvičili z nášho rozhodnutia minimálne v rokoch 2015-16. Ak by bola veľká vojna na Ukrajine, asi by sme ich tu necvičili.
Interpretačné doložky k obrannej dohode s USA sú obsahovo v súlade, uviedla prezidentka
Američania nám sľubujú sto miliónov eur na modernizáciu našich vojenských letísk. Je to dostatok na to, čo tieto letiská potrebujú?
Určite nie, ak by sme ich mali dobudovať na plný profil, ktorý by sme z hľadiska potrieb obrany potrebovali. Ale je to významná pomoc. My máme povinnosti hostiteľskej krajiny voči všetkým spojencom. Ak tu Američania chcú niečo investovať, chápte to tak, že to zo všetkých spojencov majú najťažšie. Oni musia preletieť cez oceán, zvyšok sa sem vie dostať aj inak. Majú voľné zdroje a chcú mať aj istotu, že aspoň minimálna infraštruktúra tu pre nich bude pripravená v čase krízy.
Debata o podpise dohody sa odohráva na pozadí narastania napätia na rusko-ukrajinskej hranici. To načasovanie zrejme nie je dobré a táto debata by sa mala niesť bez vonkajších vplyvov, ale aj tak - ako ju hodnotíte práve v tejto súvislosti? Je to dôvod "navyše"?
O dohode sa rokuje už niekoľko rokov. Nadišiel čas ju buď uzavrieť, alebo ukončiť definitívne rokovania a hodiť ju do koša. Vláda sa ju rozhodla uzavrieť z už spomínaných politických dôvodov. Argumentácia Ruskom a súčasným napätím je falošná. Vôbec to spolu nesúvisí. Ale je to možno ďalší dôvod na jej uzavretie vzhľadom na rastúce riziko konfliktu v našom susedstve a agresivitu domácich odporcov. Mnohí z nich už otvorene nosia ruské tričká v hroziacom konflikte a tým aj nepriamo podporujú parcelovanie susedného štátu. My sme hneď vedľa a možno aj na rade.
Vaša strana ODS, na čele ktorej stojíte, ide do komunálnych volieb v spolupráci so stranami Spolu, Šanca a DS. Ste spokojný s touto dohodou?
Finálna dohoda sa ešte precizuje. Som spokojný. Máme podobné hodnoty a zmýšľanie, je prirodzené, že sa spájame do väčšieho celku. Nestačí mať dobrého starostu alebo primátora, potrebuje aj podporu v zastupiteľstve. Komunálna politika by nemala byť bez hodnôt a vo vzduchoprázdne. Týmto sa snažíme dať signál občanom v regiónoch, že vieme spolupracovať a oplatí sa skúsiť to s nami. V obciach a regiónoch dávame našej politike konkrétnu tvár. Je to pre novú stranu príležitosť a dobrá škola. Nechceme sa diskreditovať a ísť s hocikým.
Ako sa pozeráte na ďalšie spájanie mimoparlamentných strán? Dohodu s Dobrou voľbou a Umiernení ste odmietli, podľa vás ide o marketingové spojenie. Moc ďalších strán ale nemáte na výber.
Bavíme sa o komunálnych voľbách a tam je politika bližšie k ľuďom. My do tohtoročných volieb ideme ako občiansko-demokratický blok. Podľa miestnych podmienok sme otvorení aj širšej spolupráci. Viem si predstaviť miestnu spoluprácu s KDH. Neviem, či Dobrá voľba a Umiernení chcú ísť silno do komunálu. Ten odkaz pre Dobrú voľbu a Umiernených bol pre celoštátnu politiku. Chceme vytvoriť silný demokratický a nepopulistický blok, Slovensko ho potrebuje. Ten priestor na strane voličov tu je, horšie je to so stranami. KDH je potenciálny partner v komunále aj na národnej úrovni. Ale znepokojuje ma ich nejasný postoj k Žilinkovi a proti západné krídlo. Akoby sa nevedeli jasne vymedziť voči vlastným renegátom. U pánov Druckera a Hlinu zatiaľ nevidíme jasný profil a nie sú ani bez minulosti.
Cítite svoju šancu práve vďaka tomu, že máte tri desiatky primátorov a starostov a cez 400 poslancov. V ktorých regiónoch by to mohlo vyjsť? Respektíve s akými výsledkami by ste boli spokojný?
Pokiaľ ide o komunálne voľby, určite sa ani ako malé strany necítime menejcenní. Veď máme lepšie pokrytie ako viaceré vládne strany. Kandidátky sa ešte len budú kreovať, nechcem veštiť z krištáľovej gule. Chceme uspieť všade, kde sa len bude dať. Sme strana v začiatkoch. Máme ambície byť celoštátnou stranou a presadzujeme výraznú decentralizáciu štátu, chceme posilniť kompetencie a dať viac financií obciam, mestám a regiónom. V celoštátnej politike máme ambiciózne plány pre komplexný rozvoj ucelených regiónov a to ekonomický, vzdelávací, inovačný , kultúrny, vzdelávací a zdravotný. Musíme byť medzi ľuďmi a berieme každý dobrý výsledok.
Ktoré témy v rámci tejto koalície chcete komunikovať vy? Všimol som si, že sa nesúhlasne vyjadrujete s dôchodkovou reformou, respektíve s rodičovským bonusom, ktorý je jej súčasťou.
Dôchodkový systém je celoštátna téma. V regiónoch a komunálnej politike chceme rozvíjať témy, ktoré sa priamo dotýkajú ľudí v obciach a mestách. Budeme komunikovať spoločné témy komunálnej koalície a tie prepájať na našu veľkú politiku. Pre nás v ODS je to určite reforma zdravotníctva, školstvo, rozvoj malého a stredného podnikania, eurofondy, kultúra a životné prostredie. Vo veľkej politike chceme postupne pokryť všetky rezorty. Už teraz sa nám tvorí možno najsilnejší tím na politickej scéne pre zdravotníctvo. Chceme byť silní v regionálnom rozvoji a ekonomike, bezpečnosti a právnom štáte. Ale budeme sa rozširovať a komunikovať naše pozície vo všetkých oblastiach.
Váš kolega, predseda DS verí aj v možnosť užšej spolupráce aj v medzivolebnom období. Čo by to znamenalo?
Táto volebná kampaň je pre nás všetkých dobrým testovacím projektom, na ktorom si chceme overiť našu spoluprácu, lepšie sa spoznať. Súčasné prieskumy ukazujú pre Slovensko beznádejnú situáciu alebo budúcu vládu extrémistov a korupčnej mafie. Máme svoje predstavy a vízie, ale všetci vnímame, že budeme potrebovať integráciou a mobilizáciu rozumných demokratických a nesocialistických síl. Musíme vytvoriť silný demokratický blok, uveriteľný a s akceptovateľnými lídrami, ktorí dokážu presvedčiť občanov a mobilizovať ich k účasti na voľbách. Nevieme, komu sa podarí chytiť to správne momentum, ale tí by mali tvoriť jadro prodemokratického reformného bloku.
V súvislosti s komunálnymi voľbami ohlásil bratislavský primátor vznik komunálnej strany. Má podľa vás táto myšlienka budúcnosť?
Rozumiem tomu, prečo sa Team Vallo musí transformovať na politickú stranu. Ale ako stratég, ktorý chce mať štátnický pohľad na budúcnosť Slovenska, v tom vidím skôr problém a deštrukciu politiky a politického systému, podobne ako pri vlne nezávislých kandidátov. Celoštátna, regionálna a komunálna politika sa nedajú od seba oddeliť, sú to spojené nádoby. Takáto atomizácia a doslova komercionalizácia politiky je škodlivá. Už teraz tu máme politické eseročky, kde o úspešnosti strán nerozhoduje politika a jej nositelia, ale biznis plán a drahý marketing bez obsahu. Aj ako pravicový politik musím uznať, že demokratický politický systém je založený na princípe solidarity a súdržnosti. Nezávislí kandidáti a účelové mestské strany vytvárajú len biznisové prostredie. Politika má byť služba občanom a nie biznis model. Poďme sa radšej baviť o zmene volebného systému, vytvoreniu viacerých volebných obvodov a odstráneniu anonymity z politiky. Už teraz je Slovensko rozdrobené aj v otázke národnej bezpečnosti, mestské strany to ešte zhoršia.