ROZHOVOR: Nulová DPH na potraviny v Poľsku či Maďarsku? Sme na chvoste celej únie, kričia potravinári
Súčasné zníženie dane z pridanej hodnoty na vybratú skupinu potravín je nedostatočné, v súperení s Maďarskom i Poľskom s nulovou DPH zaostávame a bude to mať veľké dôsledky, upozorňuje šéfka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová.
Aj na Slovensku máme na potraviny nižšiu sadzbu DPH - a to namiesto 20 percent len desaťpercentnú. Ale len na istú skupinu z nich. Čo ukázalo toto zníženie dane od roku 2020? Aký vplyv to malo, alebo ešte má na našich výrobcov potravín?
Zníženie DPH sa v roku 2020 uskutočnilo len na veľmi obmedzený okruh potravín, zväčša na zeleninu a ovocie.
Čiže dopad na potravinárov nebol taký, aký si predstavovali?
Na potravinárov tak toto zníženie nemalo výrazný vplyv.
Napriek tomu, že táto sadzba na potraviny aspoň pri určitej skupine klesla, stále však patrí k najvyšším v únii. Aké to prináša ťažkosti potravinárom, okrem ťažkého boja presadiť sa na pulty obchodov?
Na Slovensku vďaka jeho polohe žije polovica obyvateľov v oblastiach do 100 km k štátnym hraniciam. V prípade výhodnejších cien tu teda panuje nákupná turistika, či už do Poľska, Maďarska, ale aj Rakúska. Uprednostnenie nákupu v zahraničí tak priamo podporuje nielen ekonomiku týchto krajín, ale aj výrobcov v týchto krajinách, kde je podstatne vyššie zastúpenie lokálnych výrobkov. Na druhej strane, naši výrobcovia majú problém dostať sa na pulty v iných krajinách, najmä v Rakúsku. Nákupná turistika je vážny makroekonomický problém Slovenska, ktorý je potrebné riešiť na úrovni vlády Slovenskej republiky.
Pripomeňme, že táto znížená sadzba sa týka predovšetkým mäsa, rýb, mlieka, masla, prírodného medu, chleba, či zemiakov, rajčín, uhoriek, jabĺk. Je táto skupina podľa vás dostatočná?
Nie, táto skupina pokrýva minimum spracovaných výrobkov a teda podporuje výrobcov potravín len minimálne. V tejto skupine nenájdeme napríklad mäsové výrobky, syry či iné pečivo okrem čerstvého chleba a rožkov, spracovanú zeleninu a ovocie.
Čiže to podľa vás nestačí. Tento názor sa dal vyčítať už na základe vašej reakcie na opatrenia Poľska a Maďarska. Je ale znižovanie dane jediným nástrojom na reguláciu koncovej ceny potravín?
Určite nesúhlasíme ísť cestou priamej cenovej regulácie, ako je tomu v Maďarsku. Na druhej strane, aj keby došlo k prijatiu iných nástrojov, ako napríklad regulácia v prípade zvyšovania ceny pohonných hmôt či extrémneho nárastu energií, ceny potravín by sa neznížili, pretože aktuálne pokrývajú všetky zvýšenia nákladov z minulého obdobia, čo zahŕňa okrem zvýšených nákladov na sanitáciu a opatrenia v súvislosti s pandémiou aj nárast cien surovín, obalových materiálov, či rapídny nárast nákladov na financovanie triedeného zberu obalov.
Podľa ministerstva by však nižšia sadzba dane znížila ceny len dočasne a po pár týždňoch by sa dorovnali, akurát, že obchod by mal vyšší zisk. Má to teda podľa váš zmysel?
V prvom rade je potrebné prijať opatrenia na to, aby sa nezvýšila nákupná turistika. Analytici Ministerstva financií SR by mali prepočítať, aké budú dôsledky zvýšených nákupov spotrebiteľov, ale aj gastroprevádzok v zahraničí a to nielen, čo sa týka potravín, ale aj pohonných hmôt. Keď raz na Slovensku zaniknú potravinárske prevádzky, ich obnovenie nebude také jednoduché. Niektoré výrobné odvetvia na Slovensku už prakticky neexistujú a pri ďalšom zhoršovaní situácie sa už bavíme o potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky ako takej. Pokiaľ všetko funguje, ako má, je ťažké to vnímať ako problém. Svetové organizácie však už niekoľko mesiacov upozorňujú na hrozby súvisiace s potravinovými krízami.
To isté sa totiž u nás prejavilo pred šiestimi rokmi, keď tiež klesla dépeháčka. O chvíľu boli ceny dorovnané.
Preto je potrebné verejne apelovať na zodpovednosť najmä zahraničných obchodných reťazcov, ktoré u nás pôsobia s miliardovými tržbami, aby brali ohľad na spotrebiteľov a pretavili zníženú DPH na pulty obchodov. Kampane niektorých obchodných reťazcov založené na promovaní lacných potravín považujeme za nezodpovedné. Lacné potraviny môžu byť len na úkor ich výrobcov alebo kvality samotných potravín. Éra lacných potravín sa skončila a honba za nízkou cenou vytvára podhubie pre potravinové podvody. Aj preto apelujeme na spotrebiteľov, aby nákupom na Slovensku podporili zamestnanosť našich ľudí a tvorbu pridanej hodnoty. Kúpou potravín od osvedčených výrobcov dostanú kvalitný výrobok za cenu, ktorá odráža všetky reálne náklady, vrátane kvalitných surovín a zodpovedajúcej mzdy, ktorú si zaslúžia všetci zamestnanci na Slovensku.
V Poľsku sú potraviny už dnes lacnejšie takmer o dvadsaťsedem percent. V Česku o takmer dvanásť a v Maďarsku o desať percent. Sme vôbec vo vojne, ktorá sa dá aspoň teoreticky vyhrať?
Je to dôsledok systematickej podpory agropotravinárskeho odvetvia v susedných štátov, zlá situácia na Slovensku odráža nezáujem vlád o skutočnú podporu a rozvoj tohto odvetvia za posledných 20 rokov. Je to o to smutnejšie, že v rámci európskych podpôr Slovensko získalo za toto obdobie niekoľko miliárd eur, ktoré nedokázalo efektívne využiť na vybudovanie fungujúceho odvetvia zabezpečujúceho cenovo dostupné potraviny pre svojich vlastných obyvateľov.
A máte odhad, aké bude toto porovnanie s našimi cenami po ich znížení dane na nulu?
Podľa medializovaných informácií sa o znížení na nulu neuvažuje. Rovnako nám nie je známy okruh potravín, preto je ťažké urobiť kvalifikovaný odhad.
Najviac nakupované v zahraničí sú mliečne výrobky, syry, cukrovinky a produkty z mäsa. Teda potraviny, ktoré kopírujú aj tú skupinu, ktorá je daňovo zvýhodnená aj na Slovensku.
Na Slovensku sa znížená sadzba uplatňuje len na niektoré mliečne výrobky, ale ostatné spomenuté kategórie, teda syry, cukrovinky aj mäsové výrobky sa v súčasnosti znížená sadzba nevzťahuje. Je to jeden z dôvodov, prečo tieto výrobky nakupujú výhodnejšie spotrebitelia v zahraničí. Znížením sadzby napríklad na mäsové výrobky na nulu v Poľsku bude znamenať pre spotrebiteľov výraznú úsporu.
Dôvodom prečo chodia Slováci nakupovať za hranice, nie je len cena, ale aj kvalita, či väčší výber. S tým sa ale asi bojuje ešte ťažšie ako s cenami.
Na Slovensku nie sú menej kvalitné výrobky ako v zahraničí, skôr naopak. Spotrebiteľ tu rovnako ako za hranicami nájde od prémiových potravín až po ekonomicky výhodné. Výsledná cena zohľadňuje použité suroviny, ich množstvo, ale aj kvalitu obalu či marketing.
Poliaci a Maďari znižujú sadzby len dočasne, vy žiadate trvalé zvýhodnenie alebo tiež len dočasné?
Potravinárska komora Slovenska požaduje trvalé zníženie DPH na potraviny, pretože máme jednu z najvyšších sadzieb DPH v rámci Európskej únie. Je však potrebné, aby vláda zmiernila dopady zavedenia opatrení susednými krajinami, a s tým súvisiaci odliv spotrebiteľov. Preto očakávame reakciu vlády, ktorá by mala byť rýchla, pretože zníženie DPH v Poľsku platí už od 1. februára. Samozrejme, akýkoľvek zásah do verejných financií musí byť rozpočtovo zodpovedný. Je na analytikoch ministerstva financií, aby zhodnotili prípadné dopady či už dočasných alebo trvalých opatrení a dali si ich na váhy s dôsledkami, aké má pre slovenskú ekonomiku nákupná turistika.
Paradoxne to bola pandémia a opatrenia proti nej, ktoré na niekoľko týždňov zastavili nakupovanie Slovákov za hranicami. Naše veľké nadnárodné reťazce hlásili zvýšené tržby, pocítili to aj naši potravinári?
Závisí to od miery napojenia na gastroprevádzky, ktoré negatívne zasiahli protipandemické opatrenia. V tomto segmente odbyt potravinárskych výrobkov výrazne prepadol, či už je to nápojársky priemysel, ale aj iné spoločnosti s prevažujúcim napojením na HORECA segment. Na druhej strane sú aj potravinárske spoločnosti, ktorým sa v minulom roku darilo a podarilo sa im zvýšiť tržby.
V prípade Rakúska, aj keď si priplatia, láka Slovákov vyššia kvalita produktov. Vy hovoríte, že naše potraviny sú kvalitatívne rovnaké ako tie v zahraničí.
Budem sa opakovať, aj na Slovensku máme kvalitné potraviny. Ponuka v susednom Rakúsku je iná oproti Slovensku, napríklad pre slovenských potravinárov je veľmi ťažké dostať sa na rakúsky trh. Na Slovensku je dlhodobo v prieskumoch najrozhodujúcejším faktorom pri nákupe potravín cena výrobkov, kvalita je až na druhom mieste. Slovenskí potravinári musia cenou konkurovať so zahraničnými dodávateľmi, ktorí majú vo svojich krajinách vyššiu podporu, a teda môžu investovať aj do inovácií či nových technológií. Rovnako počas covidu jednotlivé krajiny Európskej únie výrazne pomohli postihnutým potravinárskym odvetviam, a to rádovo v stovkách miliónov eur. Toto im umožňuje preklenúť obdobia s výraznými cenovými či odbytovými výkyvmi. Na Slovensku bola podpora potravinárskeho odvetvia dlhodobo nedostatočná a je potrebné si uvedomiť, že aj keď je momentálne vypísaná veľká výzva pre potravinárske podniky v celkovej alokácií 171 miliónov eur, očakáva sa samozrejme spoluúčasť v rámci investícií aj zo strany potravinárskych podnikov. Jednorazová výzva preto síce pomôže, ale na zvýšenie podielu slovenských potravín na našich pultoch a zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských potravinárov je potrebné zaviesť systémovú podporu.
A prečo je pre slovenských potravinárov také ťažké sa presadiť na zahraničných trhoch, ako ste spomínali?
Závisí to od toho-konkrétneho trhu, ale v zahraničí spotrebitelia oveľa viac siahajú po lokálnych výrobkoch, a tieto trhy sú silne protekcionistické. Ako príklad môžem uviesť samotné Belgicko, kde sídlia aj všetky európske inštitúcie, v ktorých sa diskutuje o spoločnom európskom trhu. Podiel domácich poľnohospodárskych výrobkov tu v roku 2018 predstavoval 97% pri bravčovom mäse, 91% pri hovädzom mäse, 84% pri mlieku, 76% pri vajciach a 64% pri zelenine. Takéto čísla sú na Slovensku pri 40%-nom podiele slovenských potravín vzhľadom na súčasné nastavenie podpôr nedosiahnuteľné.
Nákupná turistika našej ekonomike neprospieva. Peniaze, ktoré totiž na Slovensku zarobíme, minieme za hranicami. Čo všetko by mal štát robiť, aby jej zabránil? Alebo ju aspoň obmedzil? Rozšírenie okruhu potravín na zníženú DPH je len jedným z opatrení.
Je potrebné zmeniť celkový systém podpôr a preniesť váhu na spracovanie poľnohospodárskej produkcie v domácich potravinárskych podnikoch. V potravinárstve sa produkuje dvojnásobná pridaná hodnota oproti poľnohospodárskej prvovýrobe, preto je vo vyše polovici členských štátov Európskej únie najväčším spracovateľským odvetvím. Ďalším opatrením je celkové zlepšovanie podnikateľského prostredia. No a v neposlednom rade je veľmi dôležité apelovať na spotrebiteľa a vysvetľovať mu, že nákupom výrobkov na Slovensku podporuje slovenské podniky, zamestnanosť na Slovensku a tým aj rozvoj regiónov. Bohužiaľ, takéto kampane neiniciujú štátne orgány, ale samotní podnikatelia. Minulý rok to bola napríklad kampaň Doma nakupujem, ktorá sa netýkala len potravín.
V obchodoch na Slovensku je zhruba 40 percent slovenských potravín. Ako by sa dal ten podiel zvýšiť?
Na základe správy Eurostatu o kľúčových ukazovateľoch agropotravinárskeho odvetvia za rok 2021 „Key figures on the European Supply Chain, 2021 edition“, zverejnenej záverom roka 2021, sa Slovenská republika prepadla na alarmujúce posledné miesto v rámci celej Európy vrátane Islandu, Nórska a Švajčiarska v podiele spracovateľského potravinárskeho odvetvia na pridanej hodnote a zamestnanosti v rámci výrobného odvetvia. V oficiálnych dokumentoch ministerstva pôdohospodárstva sa už dlhšie obdobie priznáva, že podpora spracovateľského potravinárskeho priemyslu je dlhodobo na nedostatočnej úrovni, čo má za následok rastúci investičný dlh a klesajúcu konkurencieschopnosť slovenského potravinárstva. Nízky podiel slovenských potravín na pultoch obchodov či alarmujúce záporné saldo obchodnej bilancie v agrosektore sú toho smutnými indikátormi. Systémová podpora potravinárskeho odvetvia zahŕňa nielen dostatočnú finančnú podporu, ale aj iné inštitúty, napríklad možnosť sezónneho zamestnávania, prispôsobenie legislatívnych požiadaviek na výrobu potravín okolitým krajinám, či dostatočná podpora inovácií. V neposlednom rade je to samotné vzdelávanie potravinárov, propagácia domácej produkcie a vzdelávanie spotrebiteľa.