Slovenské univerzity sa obávajú o prežitie, vyzývajú na zváženie novely zákona o vysokých školách
Slovenské vysoké školy začínajú rok 2022 s obavami o vlastné prežitie. Opakované znižovanie výšky štátnej dotácie a zvýšenie cien energií prichádzajú v čase, keď musia univerzity zvládnuť návrat k prezenčnej výučbe, naplnenie požiadaviek nových akreditačných štandardov v podobe vnútorného systému kvality a prípravu zmien v systémoch vnútornej správy.
Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita preto vyzývajú Národnú radu SR, aby zvážila negatívny potenciál súbehu dosahov navrhovanej novely zákona o vysokých školách a silných ekonomických reštrikcií v oblasti vysokých škôl na slovenskú spoločnosť.
Parlament má o novele zákona začať rokovať na februárovej schôdzi. Informovala o tom hovorkyňa UK Lenka Miller. Slovenské univerzity v roku 2022 dostanú zo štátneho rozpočtu o 27 miliónov eur menej ako vlani, pričom ďalších 18 miliónov je v rozpočte viazaných na excelentné pracoviská. Priamu podporu excelentných pracovísk obidve bratislavské univerzity vítajú, malo by však podľa nich ísť o dodatočné zdroje, nie viazanie existujúcej dotácie.
Poukazujú aj na ďalší problém, ktorým je prudký nárast cien energií a materiálov, ktoré komplikujú bežnú prevádzku univerzít a výrazne ohrozujú aj rozbehnuté projekty európskej úrovne.
Verejným školám chýba viac ako 12 miliónov eur iba na energie
"Podľa prvotných výpočtov chýba verejným vysokým školám viac ako 12 miliónov eur iba na energie. UK zaplatí tento rok na energiách o vyše päť miliónov eur viac ako počas minulého roka," uviedla Miller. K znižovaniu dotácie a radikálnemu nárastu cien energií sa pridávajú výpadky príjmov z podnikateľskej činnosti v dôsledku pandémie.
Univerzity tvrdia, že ich čaká škrtanie rozvojových projektov a rekonštrukcií, zvyšovanie cien za bývanie na internátoch, rušenie študijných programov a prepúšťanie zamestnancov.
"Výpadok financovania verejných vysokých škôl môže spôsobiť nenávratné škody celej slovenskej spoločnosti. Ak raz niektorý odbor či program zanikne v dôsledku ekonomických reštrikcií, pravdepodobne sa ho už nikdy nepodarí obnoviť. To platí predovšetkým pre veľkostne lokálne odbory, ktoré sú však v slovenských podmienkach nezastupiteľné. Ak raz zaniknú, na Slovensku sa už nebudú dať študovať vôbec, čo spôsobí iba ďalší odlev slovenských študentov do zahraničia, no i zákonitú absenciu internacionalizácie, keďže ani k nám nebudú prichádzať zahraniční študenti," povedal rektor UK Marek Števček.
Zároveň dodal, že politici deklarovali túžbu reformovať vysoké školy. "V takýchto podmienkach sa však nedá zabezpečiť rozvoj, len bojovať o holé prežitie," uviedol. Rektor STU Oliver Moravčík poznamenal, že univerzita začala rok 2022 v rozpočtovom provizóriu. "Toto nie je dobré východisko na zlepšovanie kvality. Vyzývame ministerstvo školstva a vládu SR, aby zabránili destabilizácii akademického prostredia," povedal.
Obavy o situáciu verejných vysokých škôl okrem rektorov STU a UK vy vyjadrili aj všetky tri reprezentácie vysokých škôl – Rada vysokých škôl, Slovenská rektorská konferencia aj Študentská rada vysokých škôl.