ROZHOVOR: Mikulcova pracovná skupina k zmene volebného systému? Skončí to ako debatný krúžok, hodnotí Kaliňák
Koaliční politici deklarujú jedno, ale robia iné, hovorí na margo možnosti zmeniť volebný systém z jednoobvodového na osemobvodový riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák. ZMOS podľa neho už týždeň čaká na odpoveď na svoj list, ktorým sa vlády pýtal na jej ďalšie zámery v tejto otázke. Vláda sa podľa neho o názor samosprávy vôbec nezaujíma.
Téma zmeny volebného systému sa po čase opäť objavila v médiách. V koalícii nie je ochota ísť do zmeny nijako výrazná. Kým Za ľudí si zmenu vie predstaviť, pre Sme rodina či OĽANO to dnes nie je téma a SaS je vyslovene proti. Vláda má pritom vo svojom programe začatie odbornej diskusie, ktorej cieľom bude analýza úpravy volebného systému a zmeny volebných obvodov vo voľbách do parlamentu. Ako hodnotíte túto súčasnú neochotu plniť svoj cieľ?
Vládne strany ukazujú, že im nezáleží na vlastnom pláne práce. Čo je ale skutočne alarmujúce, je fakt, že je to druhá vláda od roku 1998, ktorá to mala v programovom vyhlásení. Tou prvou bola vláda Igora Matoviča. Neochota plniť svoj cieľ sa nedá vnímať ináč, iba tak, že vláda deklaruje jedno, ale jej koaličné strany chcú presný opak. Práve toto robí politiku nezrozumiteľnou a vládu nedôveryhodnou.
Pre problematiku zmeny volebného systému vymenoval minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) pracovnú skupinu. Táto skupina je zložená zo zástupcov poslaneckých klubov strán vládnej koalície. Ako však asi môže pracovať, keď ochota lídrov nie je?
Táto pracovná skupina skôr či neskôr skončí ako debatný krúžok, pretože nič reálne zrejme nepresadí. Nemá ako, keďže koaličné strany deklarovali nezáujem o túto tému a nevôľu zmeniť jeden volebný obvod na akýkoľvek iný volebný systém.
Vy ako ZMOS ste do skupiny neboli privolaní. Prečo?
Napriek tomu, že táto téma bola predstavená politickým stranám ešte pred parlamentnými voľbami, aj koaličné strany vedeli, že je to naša požiadavka. V septembri sme mali snem, na ktorom sa zúčastnilo historicky najviac ministrov. Tam delegáti zo 61 regionálnych ZMOSov schválili aj zmenu jedného volebného obvodu na toľko, koľko máme samosprávnych krajov ako prioritu. Napriek tomu sme sa z médií dozvedeli o pracovnej skupine a evidentne nebola vôľa ani záujem o našu aktívnu účasť.
V súčasnom volebnom období máme zvolených 60 poslancov z Bratislavského kraja a len 13 z Banskobystrického, dokonca len 8 z Trenčianskeho kraja. Tento výsledok ale predsa nemusí byť dôsledkom len jedného volebného obvodu... Prečo nevedia regionálni politici viac presvedčiť centrály, aby získali vyššie miesta na kandidátkach?
Je najvyšší čas povedať, ako sa majú veci, na plné ústa. Politický systém skorodoval. Ale že úplne. Máme politické strany, ktoré sú postavené na lídrovi a straníckej centrále. Práve centrála zostavuje kandidátnu listinu a vôbec ich nevyrušuje, že do parlamentu prichádzajú poslanci podľa poradia, ktoré zostavila stranícka centrála na kandidátnej listine, čo znamená, že zákony schvaľujú poslanci so stovkami, alebo málo tisíc preferenčnými krúžkami. V ich prípade nemožno hovoriť o legitimite. Musíme si povedať pravdu, v každom volebnom období je skupina poslancov v parlamente, ktorá sa tam vyskytla vďaka dobrému miestu na kandidátnej listine a chýba jej výtlak preferenčných krúžkov z regiónov. Tie nemajú adekvátne zastúpenie v parlamente, čo je príčina mnohých problémov, životných situácií ľudí, aké sa v parlamente neriešia a sú v tieni neraz aj zástupných tém. Dokonca po voľbách v roku 2012 mala SaS 11 poslancov, z ktorých 9 malo bydlisko v Bratislave a ďalší dvaja v susedstve.
SaS je pripravená diskutovať o zmene váhy preferenčných hlasov. Prípadné riešenie pri zmene volebného systému na Slovensku vidí v dvojkolovej voľbe. Čo si o tomto protinávrhu myslíte?
SaS hovorí o dvojkolovej voľbe a argumentuje vyššou legitimitou. Akú legitimitu majú doteraz poslanci so stovkami preferenčných krúžkov? Akú legitimitu budú mať kandidáti z druhého kola volieb, ak vieme, že boli zrušené v samosprávnych krajoch preto, lebo ich sprevádzali vysoké finančné náklady a nižšia volebná účasť ako v prvom kole? Toto nemá logiku. Čo sa týka váhy preferenčných krúžkov, tá bude mať efekt vtedy, ak budeme mať toľko volebných obvodov, koľko máme krajov a na každej kandidátke má šancu na vstup do parlamentu ten kandidát, ktorý bude mať najvyšší počet hlasov. Podporíme tak reálnu konkurenciu, ktorá podmieňuje kvalitu a práve toto sú parametre, ktoré by mala liberálna strana presadzovať.
ZMOS pred pár dňami požiadalo otvoreným listom vládu o vyjadrenie, kedy a akým spôsobom chce koalícia zmeniť volebné pravidlá a zrušiť jeden volebný obvod. Dostali ste reakciu?
Už týždeň čakáme na jasnú odpoveď od pána premiéra na otázku: Kedy a ako zmení vláda jeden volebný obvod?
A čakáte odpoveď?
Členom Združenia miest a obcí Slovenska je už takmer 96 % zo všetkých miest a obcí. Viac ako tridsaťročná práca ZMOS pre túto spoločnosť a tak vysoká reprezentatívnosť by mali byť pre predsedu vlády dostatočné morálne dôvody na to, aby zodpovedne, osobne a priamo reagoval.
Na dosiahnutie zmeny a väčšieho počtu obvodov ste pripravení spustiť petičnú akciu. Neobávate sa, že to máte zle načasované? Občan môže mať zmätok v tých petičných akciách, o ktorých sa dnes hovorí - zmluva s USA, predčasné voľby, zmena volebného systému...
Súhlasím s tým, že žijeme dobu petičnú, avšak bude už na nás, aby sme ľuďom vysvetlili, že príčinou mnohých problémov je dlhodobo práve jeden volebný obvod, kvôli ktorému skorodoval systém. Je to najzásadnejšia reforma, ktorá nepotrebuje financie z plánu obnovy, ani eurofondy, alebo vládne stimuly a pritom zásadne v tom pozitívnom ovplyvní celú budúcnosť krajiny.
O vyššom reflektovaní vôle voliča, či lepšom zohľadnení regiónov v parlamente sa hovorí roky, pred desiatimi rokmi hovoril vtedajší premiér Robert Fico, že k tomu stačí jednoduchý zákon, no už vtedy chýbala dohoda strán. Strany sa obávajú, že nenájdu silných lídrov pre všetkých osem obvodov, aké sú ďalšie argumenty?
Ak si spomínam, vo vláde jednej strany a pri novele bežného zákona nepotrebuje parlament širokú koaličnú podporu alebo dokonca ústavnú väčšinu. Napriek tomu sa Smer neodhodlal k zmene. Bola to chyba.
Hovorili ste, že ak by obsadenie parlamentu zodpovedalo regionálnemu zastúpeniu, neboli by sme svedkami prijímania zákonov, ktoré sú odtrhnuté od života v regiónoch, a častejšie by sa do popredia dostávali skutočné problémy a nevyhnutné riešenia.
Ak parlament rieši novelu zákona o obecnom zriadení, aby mohli vzniknúť mládežnícke parlamenty, je to čudné. Môžu vznikať aj bez toho, aby to upravoval zákon. Ale parlament nerieši to, že štát na mestá a obce presúva povinnosti bez peňazí. V roku 2022 máme minimálne 102 mikroregiónov bez predajne základných potravín. Máme takmer 500 obcí bez vodovodu a kanalizácie. Máme mnohé envirozáťaže a až po silnom tlaku regiónov a médií sa s tým začína niečo robiť. Veď poslanci z regiónov by urobili všetko preto, aby národná rada prijímala riešenia týchto a ďalších vážnych problémov, lebo v ďalších voľbách by ich už nikto nevolil. Preto je dôležitá previazanosť a zodpovednosť poslancov parlamentu s regiónmi a nielen so straníckou centrálou.
Jediný volebný obvod, ktorý schválila tretia vláda Vladimíra Mečiara, vyhovuje hlavne stranám jedného muža. Nebojíte sa, že práve pre toto narazíte?
Bol to dar pána Mečiara, ktorý mu opozícia v roku 1998 chcela po vstupe do vlády vrátiť. Nestalo sa. Napriek malým signálom niektorých strán každá koalícia na to zabudla. Lebo chcela. Preto dnes nemôžeme obviňovať pána Mečiara, že to zaviedol, ale musíme sa vážne zamyslieť, prečo to vlády toľké roky tolerujú. Jeden volebný obvod vyhovuje straníckym centrálam, ale nie ľuďom. O čom už potom majú byť voľby, ak nie o pravidlách, ktoré by mali byť vhodné pre nich a nie pre politikov?
Tento systém máme od roku 1998. Slovensko malo dovtedy štyri volebné obvody. Prečo by neboli lepším riešením práve štyri obvody?
Slovensko potrebuje toľko volebných obvodov, koľko má samosprávnych krajov. Tak to bude ľahko zrozumiteľné, transparentné a čitateľné.
Ako sa v tejto súvislosti pozeráte na návrh poslanca Györgya Gyimesiho (OĽANO) o znížení kvóra na vstup do parlamentu na tri percentá pre národnostné strany?
Už niekoľko volebných období máme politickú stranu, ktorá je nad tromi percentami, ale keďže nedosiahla 5 percent, nie je v parlamente. Jej voliči sú situovaní v konkrétnych krajoch, ale strana evidentne nie je dostatočne etablovaná na celom území krajiny. Tak sa stala regionálnou a to dokonca so štátnym príspevkom. A tu je chyba. Tak ako samospráva nemôže patriť jednej politickej strane, tak ani otázka národnostných menšín nemôže patriť iba jedinej partaji. Každá strana sa má snažiť byť tak obsahovo atraktívne a personálne silná, aby dokázala získať podporu aj pre agendu národnostných menšín. Úvaha o znížení kvóra v žiadnom prípade nemôže prispieť k odstráneniu skorodovaného systému. Je to len také politické lakovanie reality.
A zaujal vás niektorý iný poslanec svojim návrhom?
Zaujme ma tá skupina poslancov, ktorá bude tak veľká, že zruší jeden volebný obvod.
Ako ZMOS ste aj proti jednému termínu komunálnych a župných volieb, po novom by mali byť v jeden deň. Prečo?
Spojené voľby budú bezpochyby organizačne aj technicky maximálne náročné. Problém vidíme v chaose, ktorý bude sprevádzať orientácia voličov tak v kampani, ako aj v samotnom hlasovaní vo volebnej miestnosti. Kým voliči budú mať vo volebných miestnostiach 4 rôzne volebné hárky, v prípade Košíc a Bratislavy ich bude po šesť. Okrem toho sme svedkami toho, že od spojenia volieb sa očakáva, že pre ľudí atraktívne komunálne voľby prilákajú k volebným urnám pre voľby do samosprávnych krajov viac voličov, ako chodilo k samostatným župným voľbám. Preto po 20 rokoch fungovania samosprávnych krajov je na mieste legitímna téma zmeny ich kompetencií, keďže pre voľby krajských poslancov a županov je potrebné ich spájať s inými voľbami. A samostatne sú tak málo atraktívne.
O tom, čo prinesie obciam rok 2022 sme sa riaditeľom kancelárie ZMOS Michalom Kaliňákom rozprávali v relácii Tak takto?! Pozrite si ju celú: