ROZHOVOR: Treba si odkladať do ponožky? Zníženie DPH nezvráti rast cien, vraví analytik
Medziročne narástli ceny potravín o 6,3 percenta. Rodinné rozpočty však najviac pociťujú zdražovanie pri cenách za energie a palivá. Hoci Európska centrálna banka tvrdí, že sa rast cien výrazne spomalí už v najbližších mesiacoch, čoraz väčšie skupiny ekonómov sa obávajú, že vyšší rast môže pretrvávať aj niekoľko nasledujúcich rokov. O tom, či pomôže zníženie DPH na potraviny, a či si treba začať odkladať na horšie časy, sme hovorili s analytikom INESS Martinom Vlachynským.
Kedy sme naposledy na Slovensku pocítili také zdražovanie, akému čelíme teraz?
V transformačnom období, teda v 90. rokoch, bola vyššia inflácia bežná. To však súviselo s dramatickými zmenami v ekonomike, keď sa liberalizovali trhy a otvárala ekonomika, či menila monetárna politika. Od vstupu do eurozóny sa cenová inflácia na Slovensku naposledy priblížila k 5 % koncom roka 2011. Ak otázku zúžime len na ceny potravín, tak tie zažívajú väčšie výkyvy častejšie a rast, alebo pokles o 5 % nie je až tak výnimočný. Súvisí to s tým, že ceny potravín sú často úzko naviazané na potravinárske komodity, ako napríklad obilie, ktorých ceny sú ovplyvnené sezónou a úrodou.
Martin Vlachynský je analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Ak by sme si to rozmenili na drobné, koľko sme sa za nákup základných potravín zaplatili v januári 2021 a teraz? O aký rozdiel v eurách ide?
Medziročne (december 2020 - 2021) narástli ceny potravín o 6,3 %. Narástli všetky skupiny potravín, oleje a tuky napríklad o 18,5 %, mäso o 3,3 % atď. Za veľký 100-eurový nákup v decembri 2020 sme v decembri 2021 dali o 6,3 eura viac.
Čo sa vlastne skrýva za zdražovaním potravín a zvyšovaním cien pohonných hmôt?
Je to niekoľko skupín dôvodov. Časť dôvodov súvisí s pandémiou, napríklad s výpadkami pracovnej sily, prudkými zmenami dopytu a podobne. Druhá skupina dôvodov vychádza z iných externých udalostí, ako sú počasie (napr. menej vetra v roku 2021), geopolitické problémy a zmeny, či rôzne nehody a nešťastia. Tretia skupina dôvodov je dlhodobo uvoľnená monetárna politika od roku 2008, ktorá v roku 2020 dostala nový impulz a "nové" eurá a doláre začali vo veľkom plynúť do rôznych štátnych výdavkových balíčkov a odtiaľ na trh.
Ceny ktorých položiek odčerpávajú najväčšiu časť rodinných rozpočtov v roku 2022? Pri ktorých pociťujeme zdražovanie najviac?
Jednoznačne najviac rástli ceny energií a palív.
Zvyšovanie cien sa začalo pri energiách, teraz sú to potraviny. Na čo by sa mali slovenskí spotrebitelia pripraviť? Pri ktorých položkách zvyšovanie ešte príde?
Pozor, v prípade energií (elektrina a plyn) sa rasty, ktoré sme videli na burzách, dostávajú do cien pre domácnosti až s odstupom času, hlavný skok sa tak udeje v nasledujúcich mesiacoch. Prvú vlnu zdražovania energií tak "schytali" hlavne podnikatelia.
Pocítia zdražovanie rozdielne domácnosti naprieč krajmi alebo naprieč rôznymi vekovými skupinami?
Rozdielny bude efekt hlavne podľa typu príjmu domácnosti. Aj mzda je cena a "zdražuje". V posledných rokoch rástli mzdy na Slovensku v priemere rýchlejšie ako ceny tovarov a služieb. Časť zamestnancov dokáže aj teraz zdražovaniu čeliť tým, že predajú svoju prácu drahšie. Problém bude najmä pre tých, ktorí pracujú v sektoroch, kde bude s rastom miezd problém (napríklad časť služieb zasiahnutá pandemickými opatreniami, či podniky, ktoré majú problém s cenami energií), prípadne pre ľudí, ktorí žijú z fixných príjmov (dôchodky, dávky), alebo z úspor.
Po vzore okolitých krajín by sa mohla na Slovensku znížiť DPH na potraviny. Ak by sa aj znížila, kedy najskôr by zavedenie opatrenia pocítili slovenské domácnosti? Ktorých konkrétnych potravín by sa mohlo zníženie DPH dotknúť?
Konkurencia v potravinách je vysoká, minulá skúsenosť ukazuje, že podnikatelia premietajú zníženie DPH do cien vo veľkej miere. Preto efekt bude pravdpeodobne rýchly. Treba však rátať s tým, že zníženie DPH skôr spomalí rast cien, ale nezvráti.
Prejavia sa opatrenia, ktoré zaviedli okolité krajiny, na cenách dovezeného tovaru?
DPH sa platí podľa krajiny, v ktorej sa tovar predáva, takže v tomto zmysle k veľkým zmenám nepríde. Môže sa však stať, že slovenskí spotrebitelia (napríklad aj majitelia reštaurácií a pod.) zvážia nákup potravín za hranicami.
Na Slovensku chýba v zásobovaní približne 12-tisíc vodičov. Ovplyvní aj pretrvávajúci nedostatok šoférov ceny potravín?
Aj pri šoféroch platí, že vyššia cena (v tomto prípade mzda) zvyšuje ponuku. Ak bude nedostatok naozaj vážny, porastú mzdy. A keďže mzda je nákladová položka, bude to tlačiť aj na ceny. Ale nemá zmysel baviť sa špecificky o šoféroch, rast miezd v ktorejkoľvek časti reťazca bude tlačiť na vyššie ceny.
Aktuálne sa na Slovensku pripravujeme na vlnu omikron, aby sa predišlo veľkému výpadku personálu v kľúčových odvetviach, znížila sa doba izolácie i karantény. Zohráva v širšom kontexte omikron a nízka zaočkovanosť na Slovensku úlohu pri zdražovaní?
Výpadky zamestnancov znižujú efektivitu výroby a tým ju predražujú. Takže omikron efekt má, alebo skôr bude mať, keďže sa ešte len rozbieha. No skúsenosť z iných krajín ukazuje, že pri tomto variante má zaočkovanosť na šírenie nákazy len minimálny vplyv.
Ovplyvní zvýšené napätie na Ukrajine ceny ropy, a teda aj palív?
Neviem to posúdiť. Každý konflikt zvyšuje ceny, no investori majú oči otvorené a je možné, že riziko konfliktu do ceny už zarátavajú. Samozrejme, oveľa vážnejší problém by bolo fyzické prerušenie dodávok, napríklad poškodením ropovodov a plynovodov.
Za posledný rok výrazne stúpli aj ceny stavebných materiálov - napríklad železa či dreva, a samozrejme, aj iných. Budú ešte rásť? Ovplyvní ich nárast ceny realít?
Odpovedať na otázku, či bude rásť cena toho, alebo onoho, je formou veštenia. Moje kávové usadeniny mi hovoria, že budú, ale peniaze na to nestavím.
Ekonómovia upozorňujú, že veľké zdražovanie, ktoré trápi aj Slovákov, môže trvať ešte dlho. O akom časovom horizonte hovoria? Kedy dosiahne zdražovanie na Slovensku svoj vrchol?
Časť ekonómov, napríklad v Európskej centrálnej banke, tvrdí, že rast cien sa výrazne spomalí v nasledujúcich mesiacoch. Čoraz väčšie skupina ekonómov sa ale obáva, že vyšši rast, teda 5 % ročne a viac, môže pretrvať aj niekoľko nasledujúcich rokov. Bude to závisieť od situácie vo svete, ale aj od rozhodnutí centrálnych bánk, či radšej priškrtia tvorbu nových peňazí, alebo budú ďalej financovať sľuby politikov o 13. dôchodkoch a pečených holuboch.
Mali by si Slováci najbližšie mesiace odoprieť nákup niektorých položiek? Treba teraz šetriť a odložiť si peniaze na horšie časy?
Dôležité je hlavne porovnať si perspektívu rastu svojich príjmov a perspektívu rastu cien v nasledujúcich mesiacoch, možno rokoch a podľa toho sa zachovať.