Vojna je hrozná, ale neustále napätie tiež. Ukrajinci nevedia, čo ich čaká
Oznámenia o evakuáciách časti personálu či rodín diplomatov USA a Veľkej Británie z Ukrajiny prehĺbili úzkosť niektorých Ukrajincov. Tí sa totiž obávajú ozbrojeného konfliktu a už dlhší čas tiež čelia psychologickému tlaku z Kremľa. Informuje o tom spravodajkyňa španielskeho denníka El País. Podľa nej si mnohí Ukrajinci na sociálnych sieťach vymieňajú rady, čo robiť, vrátane tých, ako hovoriť o tejto situácii s deťmi.
Anastasija Bondarová doteraz nechcela ani uvažovať o možnej vojne a snažila sa od správ o ruskej hrozbe izolovať. To sa však dalo len dovtedy, keď USA nariadili rodinám zamestnancov svojho veľvyslanectva na Ukrajine, aby opustili krajinu pre hroziacu ruskú inváziu. Navyše, následne oznámila evakuáciu časti personálu zo zastupiteľského úradu v Kyjeve aj Británia.
„Teraz sa kríza zdá byť blízko, rovnako ako predstava, že Rusko príde sem a zaútočí na Kyjev,“ povedala pre denník El País Bondarová, ktorá žije v ukrajinskej metropole. Teraz zvažuje, že pošle svoje dve deti vo veku desať a osem rokov do Ľvova na západe Ukrajiny k manželovým rodičom. „Vojna je hrozná, ale to neustále napätie tiež,“ dodala 34-ročná Bondarová.
Ukrajinci sa snažia vrátiť k normálnemu životu odvtedy, čo sa konflikt proruských separatistov na Donbase podporovaných Kremľom zastavil na pevnej frontovej línii. Od získania nezávislosti v roku 1991 zažila táto 40-miliónová republika rôzne krízy – hlbokú ekonomickú recesiu, dve revolúcie (2004 a 2013) a ozbrojený konflikt na východe krajiny.
Mohí si začali uvedomovať hrozbu až teraz
Narastajúci počet ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach a neustála vojenská exhibícia Moskvy spolu so stále intenzívnejšími varovaniami niektorých západných krajín vytvorili úplne novú atmosféru, myslí si umelec Sergej Zacharov, prezývaný ukrajinský Banksy. „Mnohí si teraz začínajú uvedomovať hrozbu, ktorej čelíme,“ dodal maliar, ktorý na začiatku konfliktu na východe krajiny strávil dva mesiace vo väzení vo svojom rodnom meste Doneck. Dôvodom bolo jeho satirické dielo zobrazujúce proruských separatistov. „Keď ma pustili, mal som zlomené skoro všetky rebrá,“ spomína si. Dodal, že vždy chcel byť maliarom, ale teraz je pripravený vziať do ruky zbraň. „Toto môže byť ventilom, ktorý nakoniec konflikt ukončí alebo zapáli vojnu. Tá však môže mať rôzne formy bitiek v teréne alebo diplomatického boja,“ myslí si.
Ukrajinská vláda sa snaží občanov upokojiť. Prezident Volodymyr Zelenskyj, bývalý herec a komik, ktorý vyhral voľby v roku 2019 so sľubom boja proti korupcii a ukončenia vojny na východe krajiny, v pondelok ubezpečoval, že napriek oznámeniam o evakuácii niektorých ambasád nie je dôvod na paniku.
Strach nemajú len z ruskej invázie
Mnohí Ukrajinci zdieľajú na sociálnych sieťach pod heslom „sme pripravení“ svoje plány a rady, ako sa správať v prípade núdzovej situácie, vrátane toho, ako ju zvládnuť psychicky aj ako všetko vysvetľovať deťom. Strach majú nielen z ruskej invázie, ale aj z ďalšieho prehĺbenia ekonomickej krízy, ktorú spôsobila pandémia covidu-19. Zatiaľ sa pred bankami netvoria dlhé rady ľudí, ktorí by sa snažili vybrať svoje úspory v dolároch či eurách. Premiér Denys Šmyhal uisťuje, že nebezpečenstvo pre národnú ekonomiku nehrozí. Výnimkou sú len hrozby dezinformácií. „Ruská federácia pracuje na tom, aby destabilizovala vnútornú situáciu na Ukrajine. Je dôležité zhodnotiť riziká a zostať v pokoji,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničia.
Putin vraj preferuje diplomaciu
Aj Moskva viní Západ z dezinformácií a robí ho zodpovedným za eskaláciu napätia. Kremeľ opakovane tvrdí, že prezident Vladimir Putin preferuje diplomatické rokovania a nechce hrotiť situáciu. Diplomatické rozhovory, hoci krehké, pokračujú medzi Ruskom a USA. Ameriku si Moskva vybral za sprostredkovateľa, pričom ignorovala Európsku úniu.
Americká tajná služba sleduje situáciu pozornejšie od novembra, keď Rusko začalo sústreďovať svoje vojská na hraniciach. Tajná služba tvrdí, že Putin zatiaľ nerozhodol o vojenskej invázii na Ukrajinu, ktorej v roku 2014 zabral polostrov Krym intervenciou a medzinárodne neuznaným referendom.
Podľa Viktórie Savčenkovej sú oznámenia o evakuácii rodín či časti personálu ambasád politickou a diplomatickou hrou. Túto 29-ročnú ženu viac znepokojuje, aký má celý tento „chaos“ vplyv na domáce dianie. Podľa nej sa v posledných týždňoch množia napríklad hrozby bombovým útokom v školách či na ďalších verejných miestach.